V dňoch 6.5.2014 – 10.5.2014 sa konalo 3. stretnutie vrámci projektu Comenius u nás na Slovensku. Do malej dedinky Oravská Jasenica prišli zástupcovia zo 6 krajín. Učitelia boli ubytovaní v krásnom prostredí penziónu Slanický Dvor, ktorý leží pri Oravskej priehrade. Niektorí žiaci bývali v rodinách, kde spoznali pravý život ľudí na Slovensku.  Všetkých čakal bohatý program, ktorý priblížil slovenské pamiatky, zvyky, jedlo, kultúru, školstvo i samotný národ:  

a) prehliadka školy, prezentácia školy a Slovenska,

b) oboznámenie sa s dedinkou Oravská Jasenica s okolím,

c) výlet na Oravský hrad v Oravskom Podzámku,

d) splavovanie rieky Orava so zaujímavým a vtipným výkladom z  histórie pltníctva,

e) oboznámenie sa s tradičnou slovenskou ľudovou hudbou,

f) tvorivé dielne bohaté na slovenské ručne vyrobené výrobky,

g) úsmevné stretnutie so sokoliarmi,

h) ochutnávka tradičného slovenského jedla na Kozom vŕšku,

i) prezentácia ovčích syrov a syrových výrobkov,

j) obhliadka múzea slovenskej dediny, spojená so stretnutím s umelcami a možnosťou vyskúšať si tkanie na krosnách, výrobu hlinenej keramiky a drevených obrázkov,

k) večerná grilovačka spojená s ukážkou tradičnej hudby a tancov s detského folklórneho súboru Piľsko.

Počas dvoch stretnutí koordinátorov sme prediskutovali ďalšie úlohy projektu ako aj ďalšie mobility v Litve, Rumunsku, Anglicku a Nemecku. Návšteva týchto krajín veľmi obohatila učiteľov i žiakov našej školy.

Žiačky a pedagógovia z našej školy sa zúčastnili už druhého  týždenného výmenného pobytu škôl v španielskom prístave Valencia. Cesta bola náročná. Cestovali autom na letisko do Viedne, kde sa stretli s rakúskou skupinou žiakov a pedagógov a spolu odleteli do Valencie s prestupom na Mallorke. Na letisku čakali rodiny, ktoré si vzali naše deti domov a pripravili pre ne program. Učitelia si urobili krátku prehliadku mesta, obdivovali architektúru mesta, zaujímavú výzdobu, pomarančovníky s plodmi, či prípravy na festival Fallas.

 V utorok ráno sa všetci stretli v škole. Žiačky začali svoj deň vyučovaním o 8 hodine. O 10. hodine sa všetci spoločne zúčastnili prehliadky školy.  Škola má 1200 žiakov aj deťmi, ktoré chodia do MŠ. Deti v škôlke a aj deti do 10 rokov chodia v školských uniformách.

 Budova školy dýcha históriou. Je to zaujímavá budova, v ktorej majú svoj kostol, s krásnymi freskami a maľbami, divadlo aj jedáleň s  maľbou na zadnej stene, na ktorej je zobrazená posledná večera. Škola má obdĺžnikový pôdorys, s otvoreným priestorom v jeho strede. Tu sa vždy všetci ráno stretávali a mali aj mnoho aktivít. Po prehliadke  školy navštívili mestskú pláž. More bolo síce veľmi studené, ale nič z toho neubralo na atraktívnosti prostredia.

Oficiálny program pobytu vo Valencii začal v stredu, keď sa všetci  zoznámili s ostatnými partnerskými skupinami – Nemeckom, Litvou, Rumunsko, Anglickom. Koordinátori krajín mali pracovné stretnutie a ostatní sa zúčastnili pracovných dielní. Vytvárali tradičné postavičky z plastelíny, ktoré nosievajú počas festivalu na svojich tradičných košeliach. Španielske deti v ten deň pripravili aj Olympijské hry. Úlohy boli nenáročné, keďže niektoré skupiny mali deti s rôznym handikepom. Po skončení všetci spoločne zasadli za stôl k obedu. Veľmi zaujímavé bolo  múzeum Fallas. Tu sa nachádzajú sochy zhotovené z papiera, ktoré kašírujú na pripravenú drevenú kostru sochy. Po zhotovení ich nádherne vymaľujú, umiestnia na podstavec, pokochajú sa nimi na námestiach a na záver festivalu ich s pompéznosťou a za sprievodu ohňostroja zapália.

Vo štvrtok bol pripravený program na celý deň - spoznávanie histórie mesta, návšteva múzeí. Múzeum Artesania je moderná budova ukrývajúca prierez históriou Valencie, umenia, tradičných odevov, prekrásnych šperkov, vejárov,  keramiky, doplnkov. V Múzeu textilu nám prezentovali tradičné tkanie hodvábu, spriadanie hodvábnych nití, tradičný kroj mesta, dekorácie a doplnky. V historickom centre sa nedal obísť Central Market – starobylá budova, ktorá upútala každého, kto okolo nej prechádzal. Dodnes sa tam predáva, uzatvárajú sa obchody. Bola to pastva pre oči -  čerstvá zelenina a ovocie, sladkosti, mäso a samozrejme morské ryby a špecialitky z nich. Všetci neskôr ochutnali tradičné španielske jedlo Paella. Samozrejme nechýbal ani džús, ktorý v reštaurácii pripravujú  iba z čerstvých pomarančov.

Piatok bol venovaný oslave  a všetci žiaci pripravili Fallas v škole. Ráno sa žiaci stretli so žiakmi strednej školy, kde im ukázali ich práce, vymenili si emailové adresy. Vo veľkej knižnici vyrábali kvety z hodvábneho papiera, ktoré si priniesli domov. Španieli nezabudli pohostiť známym Churyos a Boňuelos – šiškou s čokoládovým pudingom. Po malom občerstvení sa začal festival Fallas.  Škôlkári a menšie deti sa postarali o obrovský tresk  - prepichovali balóny, skákali po bublinkovom papieri a vyvrcholením bolo podpálenie vyrobených sošiek. Jedna z nich patrila aj našej skupine. Po obede sa všetci vrátili do školy a zúčastnili sa slávnosti  - Obetovanie kvetov, kde boli žiaci, učitelia i rodičia detí. Deti nosili kvety. Niektoré mali oblečené ich prekrásne kroje, iné zas tradičné košieľky a šatky.

Teplé počasie sprevádzalo všetkých aj na sobotňajšej prehliadke oceanária so skvelou show, ktorú nám predviedli delfíny. Nedeľa patrila prehliadke katedrály a oddychu v centre mesta, z ktorého sa všetci večer vrátili na Oravu. Skúsenosti a zážitky z výmenného pobytu sú pre všetkých neoceniteľné a určite ešte dlho ostanú v mysli.

 Náročná úloha však ešte len čaká žiakov a učiteľov našej školy. V máji budú hostiteľmi partnerských krajín práve oni. Pripravili pútavý program venovaný tradíciám Oravy a veríme, že bude taký zaujímavý, poučný a zábavný ako bol ten – vo Valencii.

Na našej planéte je veľa ohrozených zvierat a rastlín. Z veľkej časti ich ohrozujeme my, pretože ničíme ich domovy, pričom neberieme ohľad na iné živé tvory. V Európe  bola vytvorená sústava území, ktorá chráni ohrozené druhy živočíchov a rastlín. Táto sústava sa volá Natura 2000.

Slovensko je tiež krajinou, ktorá má územia, kde žijú alebo rastú vzácne druhy.  Časopis Slniečko  ich postupne prezrádza, pričom pre žiakov pripravilo zaujímavú súťaž, do ktorej sa zapojili aj žiaci 4.ročníka. Súťažnou úlohou bolo nakresliť, ako si predstavujú Planetu Natura 2000 a komu je domovom. Štvrtáci vytvorili krásne listy so svojimi predstavami Planety Natury 2000. Šťastie nedalo na seba dlho čakať. Štvrtáci boli odmenení ako kolektív za krásne listy. Všetci sa z výhry veľmi tešili, no najviac sa tešil Aurel Jatyel, ktorého pekný obrázok bol v Slniečku aj zverejnený.

Odmenu štvrtákom pošle Inštitút aplikovanej ekológie Daphne.

Aj naša škola si váži životné prostredie, ktoré ju obklopuje, preto sa zapája do rôznych činností,  prostredníctvom ktorých môže svojím dielom prispieť k jeho ochrane. Jednou z takýchto aktivít je aj súťaž projektu Úsmev pre strom v zbere papiera a kreslení obrázkov. My sme ju vzali ako výzvu, zalarmovali sme všetkých našich žiakov, učiteľov a pustili sa do boja. Ako celý tento súboj s našimi konkurentmi dopadne, dozvieme sa už v máji.

Ešte minulý rok sa naša škola prihlásila do zaujímavej súťaže v rámci projektu Úsmev pre strom spoločnosti SHP Group, ktorý vznikol pod záštitou Slovenskej agentúry životného prostredia. Súťaž pozostáva z dvoch povinných disciplín – zberu papiera a kreslenia obrázkov. Je teda dôležité, aby sme ako škola spojili sily a dali dokopy čo najviac papiera v podobe novín, časopisov, letákov či kníh bez tvrdých obalov. Potom už bude na učiteľoch, aby bločky zo zberného dvora odoslali na správnu adresu Úsmevu pre strom. Predstavte si, že jednou tonou papiera môžeme zachrániť až 17 stromov.

Ďalšia úloha spočíva v kreslení a maľovaní obrázkov, či už na výtvarnej výchove alebo doma, s tematikou zberu a recyklácie papiera, ochrany životného prostredia a záchrany stromov. Kreativite a fantázii sa, samozrejme, medze nekladú. Okrem toho si však v rámci súťaže organizátori pre školy pripravili aj jednu voliteľnú aktivitu, ktorá sa týka vysadenia minimálne jedného nového stromu v areáli školy. Nielen, že si týmto spôsobom môžeme my ako škola skrášliť svoje školské prostredie, ale k  nazbieraným kilogramom papiera sa nám pripočíta ďalších 100 kg za jeden vysadený strom. Porota v každej z povinných aktivít vyhodnotí prvé tri víťazné miesta, ktoré získajú výrobky značky Harmony pre celú školu, jedinečnú exkurziu do výroby SHP Harmanec v Harmanci a do Harmaneckej jaskyne, vrátane dopravy a lístkov do jaskyne pre 30 osôb. V druhej súťažnej aktivite získajú traja autori najkreatívnejších obrázkov vecné ceny.

Spolu s nami sa do súťaže zapojilo 33 škôl, pre ktoré platí rovnaký termín ukončenia súťaže, a to 30. 4. 2014. Dovtedy teda musíme popracovať, aby sme všetkým dokázali, že zber papiera, kreslenie či vysadenie nového stromu pre nás nepredstavuje žiadny problém.

Projekt Úsmev pre strom je zameraný na zber papiera a vzdelávanie ohľadom recyklácie a používania produktov z recyklovaného papiera, čo sú procesy, vďaka ktorým môžeme spomaliť miznutie stromov z našich lesov. Stromy pôsobia ako prirodzený filter ovzdušia a predstavujú pre nás pľúca Zeme, preto by sme nemali dovoliť, aby dochádzalo k ich vyrúbaniu. Na svojej  internetovej stránke www.usmevprestrom.sk organizátori pravidelne uverejňujú rôzne zaujímavé články, ktoré  sa týkajú ochrany lesov a životného prostredia. Aj Úsmev pre strom je zástancom hesla – kto nie je na Facebooku, neexistuje – preto má svoje konto zriadené aj na tejto najpopulárnejšej sociálnej sieti, kde pre svojich priaznivcov každý mesiac pripravuje súťaž o ekobalíčky  Harmony. Ak vám teda životné prostredie nie je ľahostajné, môžete dať aj vy jeden virtuálny úsmev pre strom v podobe „like“ a pripojiť sa k jeho fanúšikom.

Aktualizovali sme modul Testovanie 9

    Advent je čas očakávania príchodu malého Ježiška  na tento svet. Spríjemniť si toto obdobie a  aj  ho hlbšie precítiť sme sa rozhodli práve dňom tvorivých dielní, ktoré majú v našej škole už dávnejšiu tradíciu.

    Pondelok 16. decembra 2013 bol pre deti zaujímavý tým, že sa v škole neučilo, ale tvorilo a vyrábalo. Výzdoba školy, vôňa ihličia a melódie kolied  dotvárali predvianočnú atmosféru v celej budove. Každá trieda sa rozhodla vytvoriť inú vianočnú dekoráciu, a tak si na konci dňa deti odnášali domov vlastnoručne vyrobené  vianočné pozdravy, darčekové tašky aj vrecúška,  vianočné ikebany z ihličia alebo ozdoby na stromček.

    Počas tohto dňa netvorili len žiaci, ale aj naši hostia, domáci, ale aj z iných dedín, ktorí boli ochotní podeliť sa o svoje vedomosti aj praktické  skúsenosti s deťmi pri výrobe pekných ozdôb z plastových fliaš, pri zdobení predmetov servítkovou technikou, tzv. decoupage alebo sa mohli pokochať pohľadom na prekrásne výšivky a háčkované prestierania.  Ďalej si mohli žiaci  pozrieť postup výroby pierok na potieranie z husacieho peria alebo videli, ako z obyčajného novinového papiera zásluhou šikovných rúk vznikajú nádherné , farebne dekorované škatuľky a košíky. Okrem  zraku si mohla prísť na svoje aj chuť, pretože čerstvo upečených škvarkových koláčikov na ochutnávku bolo dosť pre všetkých.

    V ten deň bola škola otvorená pre všetkých, a tak túto možnosť pozrieť sa, porozprávať sa využili mnohí rodičia, starí rodičia, ale aj naši bývalí žiaci. Všetkým sme  vďační, že podporili túto udalosť svojou prítomnosťou.

   Budeme sa tešiť na ešte väčšiu návštevnosť verejnosti možno už o rok a radi privítame starých aj nových hostí ochotných podeliť sa so svojím umením z oblasti tradičných ľudových remesiel.

Najväčšia Tajovského dráma – dráma, ktorú napísal svojím životom ...tak znie komentár autorky K. M. Hitzingerovej k svojej divadelnej hre, ktorú videli žiaci z druhého stupňa našej školy 18. decembra 2013 v Divadle JGT vo Zvolene, ktoré už tradične pravidelne navštevujeme.

   Činohra Na konci mapuje  život a dielo patróna zvolenského divadla – Jozefa Gregora Tajovského, výrazného predstaviteľa slovenského literárneho realizmu. Hrou sa prelínajú postavy z jeho divadelných hier a poviedok, predstavuje osoby, ktoré ovplyvnili výrazne jeho život a zmýšľanie. Bol to predovšetkým jeho starý otec Greško, u ktorého vyrastal. Postava starého otca mala v jeho živote aj tvorbe nezastupiteľnú úlohu. Tajovského v tejto hre autorka predstavuje ako človeka zapáleného pre šírenie slovenčiny, pre dobro ľudu,  na druhej strane je zobrazený aj ako človek so svojimi slabosťami a pochybnosťami, ktorý sa však nevzdáva a ide za svojím cieľom. Okrem postavy starého otca mu v jeho životnej ceste pomáha aj  manželka Hana Gregorová, s ktorou zdieľal svoj život dlhé roky až do smrti.

   Metaforicky podaný príbeh o životných bojoch, úspechoch a prehrách jedného z významných predstaviteľov slovenského literárneho života poslúži aj ako doplňujúci prvok k vyučovaniu literatúry a dejepisu v škole.

V priestoroch našej školy je od októbra do decembra inštalovaná výstava Rašeliniská Oravy", ktorá žiakom, pedagógom aj širokej verejnosti sprostredkúva jedinečné biotopy Oravy - rašeliniská, spôsob ich vzniku, flóru a faunu, ktorá je v nich zastúpená. Radi vás v našej škole privítame , príďte sa pozrieť.

V októbri a novembri sa žiaci 3. – 4. a 6. - 9. ročníka vďaka mikroprojektu "Prírodnými zákutiami Oravy" zúčastnili exkurzie po trase náučného chodníka  - Premeny lesa - vybudovanom v katastrálnom území obce Klin. Mikroprojekt je spolufinancovaný EÚ z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Informačné tabule náučného chodníka a milé slová našej sprievodkyne   pani Zuzany Kertysovej (pracovníčky CHKO Horná Orava), predstavili žiakom krásy oravskej prírody od prastarých rašelinísk cez pestré lúky, tradičnú poľnohospodársku krajinu, bohatstvo smrekových pralesov po vzácne druhy živočíchov a rastlín či históriu obce Klin a plátenníctvo. Aj keď nám počasie nie veľmi prialo, veríme, že žiaci mali pekné zážitky a radi sa tam niekedy opäť vrátia.

V čase od 14. - 18. októbra 2013 sme sa zapojili do celoslovenskej súťaže - "Hovorme o jedle". Cieľom súťaže bolo vyvolávať a podporovať spoluprácu a aktívnu účasť školy pri vzdelávaní detí a mládeže o potravinách a dobrých stravovacích návykoch ako súčasti zdravého životného štýlu, o úlohe potravín pri ochrane zdravia a ich význame pre tvorbu a ochranu životného prostredia, regionálny rozvoj a zamestnanosť.

Rôznymi aktivitami si žiaci pripomenuli niektoré pálčivé témy z oblasti stravovania. Napr. v niektorých triedach tvorili potravinové pyramídy, postery so zameraním na zdravú výživu, pripravili ochutnávku šalátov či vlastnoručne pripravených nátierok...    Vyvrcholením týchto aktivít bol "Šípkový deň". Na hodinách výtvarnej výchovy sa mladší žiaci vybrali do prírody hľadať šípkové kríky. Všímali si prostredie, v ktorom rastú, opisovali tvar listov a plodov, zaujali ich farebné zmeny na listoch. Konárikmi, ktoré deti z potuliek po prírode doniesli, sme si spestrili priestory školy. Na hodinách výtvarnej výchovy kreslili šípkové kríky či inak zdobili svoje výtvory a obrázky vystavili na obdiv svojim kamarátom. Šípky sme "preniesli" aj do hodín matematiky, kde žiaci počítali "šípkové" príklady, do čítania - v niektorých triedach si zahrali divadielko O Šípkovej Ruženke, do prírodovedy - spomenuli sme význam šípok pre ľudský organizmus. Celé toto šípkové snaženie vyvrcholilo vo štvrtok  17. 10.2013. Uvarili sme pre nich s našimi deviatakmi 70 l pravého, chutného, nádherne sfarbeného šípkového čaju a prichystali sme na ochutnávku 1 000 jednohubiek natretých  šípkovým džemom. Všetkým chutilo.

Za účasť v projekte škola dostala diplom s potvrdením na účasti.

     Od roku 2000 si aj na Slovensku 17.októbra  pripomíname Svetový deň úrazov. Téma úrazov je však  aktuálna stále. Keďže úrazovosť  detí je pomerne častá  či už v školskom alebo domácom prostredí, kladieme si za povinnosť vzdelávať a vychovávať ich aj v tomto smere. Sme veľmi radi, že našu myšlienku podporilo vedenie Oravskej polikliniky v Námestove, ktoré našej škole  ochotne a bezplatne zapožičalo na tento účel resuscitačnú figurínu (pretože naša školská je už za tie desaťročia existencie značne opotrebovaná). Ešte viac si však ceníme a týmto smerom chceme vyjadriť aj úprimné  poďakovanie pani Mgr. Monike Ferancovej, ktorá veľmi ochotne prišla medzi nás a svoje niekoľkoročné skúsenosti fundovaného zdravotníka - záchranára trpezlivo odovzdávala počas troch dní postupne žiakom 7., 8. a  9. ročníka. S jej pomocou žiaci zvládli základné obväzové techniky a spoznali rôzne druhy ovínadiel, vyskúšali si fixáciu kĺbu a zlomeniny Kramerovou dlahou, už dokážu zastaviť krvácanie, majú informácie, čo robiť pri epileptickom záchvate, páde z výšky, strate vedomia...Stabilizovaná poloha, resuscitácia, rozhovor so zraneným či privolanie odbornej zdravotnej pomoci  by po tomto školení už tiež nemal byť problém.   

     Edukácia prvej pomoci je o tom, že podnecuje potrebné presvedčenie ľudí reagovať a meniť svoje správanie. Poskytnutie prvej pomoci je nielen morálnou povinnosťou, ale aj povinnosťou, ktorá vyplýva zo zákona.

                Žiaci druhého ročníka si rozšírili svoje vedomosti z prírodovedy a vlastivedy exkurziou . Spolu s pani učiteľkami navštívili pekáreň  v Oravskej Jasenici.

 Videli, ako sa miesi cesto, aký je postup pri jeho ďalšom spracovaní , čo všetko sa dá z cesta upiecť. Pekár im ukázal, ako sa vyrába pagáč, chlieb a niektorí žiaci si vyskúšali miesenie cesta. Tiež videli, ako sa chlieb dáva do pece, ako vyzerá pec na pečenie chleba. Dozvedeli sa, ako dlho sa chlieb musí piecť, aby bol dobre upečený a chrumkavý.

 Na záver žiaci poďakovali za peknú a pútavú exkurziu a pán pekár ich pohostil škvarkovými pagáčikmi .

    Vo štvrtok  24. októbra 2013 prišli herci z Divadla Maska vo Zvolene aj tento rok do našej školy s ďalším zaujímavým putovným predstavením.

     Tentoraz žiakom z prvého aj druhého stupňa odohrali predstavenie na motívy diela Lewisa Carrolla Alica v krajine zázrakov. Lewis Carroll je zakladateľom literatúry nonsensu, ktorá sa vyznačuje slovnými hračkami a fantáziou.  Ako sa učia už piataci, nonsens je v preklade nezmysel a diela nonsensu majú čitateľov pobaviť, rozosmiať, ale aj donútiť zamyslieť sa nad skrytým obsahom myšlienok.

     Toto všetko bolo aj zámerom divadelného predstavenia. Pred očami detí  ožil zjednodušený príbeh Alice a jej putovania zázračnou krajinou svojej predstavivosti, plnej fantazijných rozhovorov a príhod, v ktorej sa stretla s rôznymi bytosťami, ako  Biely králik, Srdcová kráľovná, mačka Škľabka či Bláznivý Klobučník. Divadlo  nezostalo nič dlžné ani svojmu názvu, pretože masky a kostýmy jednotlivých postáv boli krásne vypracované a svojím prevedením a originalitou pútali pozornosť.

    Zostáva len dúfať, že aspoň zopár detí, motivovaných predstavením, siahne aj po knižnej verzii tejto rozprávky.

V rámci vyučovania prírodovedy a vlastivedy sme pre žiakov 3. a  4. zorganizovali zaujímavú a poučnú exkurziu do Planetária v Žiari nad Hronom a Prírodovedného múzea v Banskej Bystrici.

Dlhú cestu autobusom spestrila pani riaditeľka odborným výkladom z geografie. Upozornila žiakov na zaujímavosti kraja, ktorým sme prechádzali. A tak žiaci už počas cesty získavali nové poznatky o mestách, riekach, pohoriach, hradoch.

V Planetáriu formou rozprávky žiaci nadobudli nové vedomosti o vesmíre. Vesmírom ich sprevádzal Ufón, ktorý stroskotal a pristál na planéte Mars. Predstavil im všetky planéty aj súhvezdia. Objasnil im, prečo jednotlivé súhvezdia nesú také pomenovanie, vysvetlil, prečo len na planéte Zem žijú ľudia.  O Slnku a planétach sa žiaci dozvedeli z rozprávania sprievodcu, ktorý ich „zasvetil“ do tajov vesmíru. Najväčším zážitkom pre žiakov bolo vidieť na vlastné oči Slnko cez astronomický ďalekohľad.

Cestou domov sme sa zastavili v Prírodovednom múzeu v Banskej Bystrici. Tu si žiaci mohli pozrieť dve expozície. Prvá bola venovaná Praveku. Zaujímavejšou a pútavejšou bola pôvodná výstava zvierat a vtákov. Žiaci sa dozvedeli viac o tom aké zvieratá a vtáky sa u nás vyskytujú, kde hniezdia. Mali možnosť vypočuť si aj zvuky zvierat.

Unavení, ale plní dojmov s pocitom správne využitého času sme sa vracali domov.

Táto exkurzia by nemohla byť realizovaná bez finančnej podpory Obecného úradu, za čo im veľmi ďakujeme.

     O jesenných migráciách vtákov a o aktívnej účasti našich žiakov na ich pozorovaní sme už niekoľkokrát písali v minulých školských rokoch. V tomto školskom roku sme sa téme sťahovania našich operencov venovali opäť a pozvali sme do školy známeho slovenského ornitológa                 Mgr. Miroslava Demka (7.októbra 2013). Besedy s ním sa zúčastnili žiaci 3. až 6. ročníka.                       

     Jeho pútavé rozprávanie o živote týchto tvorov potešilo nejedno ucho. Žiaci sa dozvedeli  o dlhom a náročnom putovaní bocianov, zaujal ich príbeh bociana „špióna“,  ktorý kvôli monitorovacej kamere pripevnenej na telo skončil vo väzení v Egypte (nakoniec sa všetko vysvetlilo a bociana pustili na slobodu). Rozprával o dravcoch, vodných vtákoch, synantropných druhoch (tie, ktoré žijú v blízkosti človeka). Svoje rozprávanie dopĺňal pútavými obrázkami, ale aj otázkami a šikovných žiakov odmenil . V závere poukázal na blížiacu sa zimu a potrebu  pomôcť  týmto tvorom, či už vhodnou  potravou, alebo dobrým úkrytom. Z rozprávania pána Mgr. Demka cítiť zanietenosť a ochotu odovzdávať svoje rady,  postrehy  a skúsenosti mladým nadšencom. Možno ich pár vyrastá aj medzi našimi žiakmi. 

     Ďakujeme touto cestou pánu Mgr. Demkovi nielen za čas a chuť prísť medzi nás, ale aj za množstvo pekného obrazového materiálu, ktorý žiaci zúčastnených tried dostali.

      V pondelok 7. októbra 2013 sa žiaci prvého a druhého ročníka tešili z návštevy divadla v Žiline. Odchádzali sme autobusom spred školy ráno o pol ôsmej. Natešené tváre žiakov prezrádzali ich nadšenie a radosť. Cestou obdivovali krásnu pestrofarebnú jesennú prírodu, dokonca ich zaujala aj  rôznorodosť dopravných prostriedkov.                                                                                                                                                                     Pri vstupe do Žiliny nás vítal Budatínsky zámok,  zátišie so sochou Hurbana . Vystúpili sme na autobusovom nástupišti a peši sme sa presunuli na Námestie Andreja Hlinku. Tam sa deti na lavičkách najedli a spoločníkov im robili holuby, ktoré neustále striehli, čo im deti hodia. Obdivovali aj krásnu fontánu, historické centrum aj novovybudované obchodné centrá. Pred desiatou hodinou sme prešli do Mestského divadla , kde ich upútala veľkoleposť budovy aj jej historické stvárnenie . Po usadení sa netrpezlivo čakali na začiatok predstavenia. Boli nadšení pestrofarebným oblečením postáv, hudbou a osvetlením scény. Celé predstavenie bolo o rozdelení rolových úloh  postáv a stvárnení deja tejto známej rozprávky  v modernom prevedení.  Hlavnými rekvizitami boli farebné dáždniky rôznych veľkostí a tvarov. Bolo úžasné vidieť, ako sa dáždnik premenil na motýľa, na posteľ plnú perín, ihličnatý a listnatý les, na košík so sirupom pre starú mamu a dokonca aj na vlka. Veľkým potleskom sa všetci v hľadisku poďakovali za krásne predstavenie. Po predstavení sme sa inou cestou mestom  vrátili k autobusu, ktorý nás odviezol do nákupného centra TESCO, kde si deti splnili svoje sny o nákupoch a minuli všetky eurá, ktoré im rodičia dali.                                                                                      Cesta späť im ubehla rýchlejšie a príjemnejšie, spevom poďakovali pánovi vodičovi za bezpečnú cestu. Niektoré deti čakali rodičia a iné sa vracali domov samy s novými zážitkami.

   Dňa 12.septembra 2013 sa žiaci 6. a 7. ročníka našej školy zúčastnili exkurzie v skanzene ľudovej architektúry v Zuberci- Brestovej.

    V tomto múzeu v krásnom prírodnom  prostredí Roháčov sa nachádza viac ako 50 stavieb, prevažne roľnícko-remeselníckych obydlí s hospodárskymi budovami a dvormi, historický drevený mlyn alebo píla.  Zaujímavosťou je drevený kostolík zo 16. storočia s funkčným organom, týčiaci sa na kopci nad dedinkou. Domčeky sú  umiestnené tematicky podľa pôvodu, napr. Dolnooravský rínok, Hornooravská ulica alebo Goralské lazy.

     Žiaci si mohli v rámci expozície pozrieť interiéry aj exteriéry budov,  mlyn na vodný pohon, plátennícky mangeľ na hladenie, dokumenty o domácej výrobe plátna, hrnčiarsku pec, budovu starej školy a iné. Ich  veľkému záujmu sa tešili aj domáce zvieratká zo zooexpozície,  biologicky pestované poľnohospodárske plodiny, z ktorých mohli aj ochutnať, alebo krásne suveníry v podobe ukážok tradičnej remeselnej výroby, ktorým nikto neodolal.

     Aj takouto cestou  mohli deti bližšie vidieť a spoznať spôsob života našich starých rodičov,  predstaviť si ich prácu, folklór a tradície v minulosti.

20. jún 2013 bol pre žiakov 7., 8. a 9. ročníka, ale aj pre učiteľov, niečím iným, než len obyčajným školským dňom.  Čakala ich pomerne dlhá cesta do metropoly východného Slovenska – Košíc.  Plní očakávaní nastúpili do autobusu a verte či nie, cesta zrazu vôbec nebola dlhá. Mesto nás privítalo horúcim letným počasím a tak to bolo po celý deň.

                Prvé kroky viedli do Urbanovej veže, ktorá stojí vedľa snáď najznámejšieho gotického chrámu – Dómu sv. Alžbety. Vo veži sa nachádza múzeum voskových figurín a kovolejárstva. Z postáv, ktoré tam môžeme vidieť spomeniem Mateja Korvína, zakladateľa prvej vysokej školy na Slovensku Academie Istropolitana, Andyho Varhola, staviteľa Dómu sv. Alžbety majstra Štefana, sv. Alžbetu Durínsku, ktorá je patrónkou chrámu a mnohé iné viac či menej známe osobnosti.

                Miklušova väznica – ďalšie múzeum, ktoré sme navštívili.  Tu sme sa zoznámili prostredníctvom krátkeho filmu so stavebným vývojom mesta Košice. Zároveň sme sa dozvedeli o spôsobe života v minulosti, ale aj o trestoch, ktoré používali v stredoveku, aj ako vyzerali väznice v dávnej minulosti.

                Asi najviac všetkých zaujala návšteva historickej budovy Štátneho divadla.  Pani sprievodkyňa porozprávala veľa zaujímavostí z jeho histórie. Žiaci si mohli pozrieť prezidentskú lóžu, bývalú divadelnú kaviareň a iné priestory. Mnohí boli zvedavejší a pani sprievodkyne sa na všeličo vypytovali.

                Nemenej zaujímavou bola návšteva Dómu sv. Alžbety. Tento chrám je považovaný za skvost gotického stavebného slohu. Prekrásny oltár, vitrážové okná a mnohé iné veci nás všetkých veľmi zaujali.

Domov sme sa vrátili síce unavení, ale spokojní.

    Cieľom školských výletov je vždy rozšíriť a obohatiť poznanie žiakov. Nebolo to inak ani na koncoročnom výlete žiakov 1. a 2. ročníka. Rozhodli sme sa, že ideme  spoznávať a obdivovať krásu rodnej Oravy. Pri spoznávaní sme využili až tri druhy dopravy – lodnú, cestnú i železničnú.

   Kde sme sa vybrali?  Najskôr celkom blízko, len pár kilometrov od nášho bydliska, spoznávať čaro Oravskej priehrady. Neodradil nás ani vytrvalý dážď. S odhodlaním sme  nastúpili na loď Slanica a lodivod už s nami brázdil po priehrade, ukazujúc nám tajné zákutia Vtáčieho ostrova. Mohli sme obdivovať hniezdiace čajky, ale aj iné vtáky. Po 45 minútach sme zakotvili na Slanickom ostrove. Dozvedeli sme sa, aké dediny zaplavila priehrada. Prezreli sme si kostol aj okolie. Hoci stále mrholilo, neodradilo nás to a so záujmom sme preskúmali celý ostrov. Po spiatočnej plavbe sme nastúpili do autobusu.

   Cieľom našej ďalšej výpravy bol Oravský hrad. Tam na nás už čakali rôzne rozprávkové bytosti: Červená Čiapočka, Zlatovláska, princ Bajaja, Snehulienka i Janko Hraško. Bolo úžasné aspoň na chvíľu sa ocitnúť v ríši rozprávok. Našou úlohou bolo vyslobodiť vílu, ktorú väznila Srdcová kráľovná. Za splnenie tejto úlohy nás čakala sladká odmena a omaľovanka.

   Naša cesta pokračovala ďalej na železničnú stanicu. Chceli sme si vyskúšať aj cestu vlakom. Netrpezlivo sme stáli na peróne a vyčkávali náš vláčik „Oravku“. Nebol to dlhý vlak, mal len dva vagóny, ale nám to neprekážalo. Nahrnuli sme sa do kupé, vlak zapískal a už sme pokračovali v ďalšej výprave. Cesta vlakom bola vzrušujúca, mohli sme počas jazdy chodiť, ísť na WC a to sa nám páčilo.

    Unavení, ale naplnení novými zážitkami a skúsenosťami sme v Tvrdošíne nastúpili do autobusu, ktorý nás dopravil domov.

    To bol výlet - plavba loďou, cesta autobusom, jazda vláčikom,  už chýbalo len lietadlo, ale to ....... možno nabudúce.