24. mája sa žiaci 4. a 6. ročníka zúčastnili okresného kola  súťaže Na bicykli bezpečne.

Pripravovali sa poctivo, učili sa značky, pravidlá cestnej premávky, jazdili na bicykli, učili sa ako chrániť svoje zdravie pri jazde na bicykli. Dnes už vedia poskytnúť prvú pomoc pri drobných, ale aj väčších úrazoch alebo nehodách.

 V súťaži si zmerali sily so svojimi rovesníkmi v rôznych oblastiach. Hneď zrána ich čakali dopravní policajti, ktorí ich oboznámili s pravidlami súťaže a spôsobom hodnotenia. Vzali ich do autoškoly, rozdali testy a súťaž sa začala. Testy boli náročné, ale naši žiaci ich zvládli výborne. Potom absolvovali jazdu zručnosti na bicykli, na ktorú by si málokto trúfol. Na ďalšom stanovišti ich policajti vyskúšali, čo vedia o bicykli – aké má časti, čo mu nesmie chýbať, ako sa na bicykli jazdí a pod.

Počasie nám síce neprialo, bolo veľmi zima, ale naši bojovali zo všetkých síl a odmeny sa dočkali. Družstvo 4. ročníka – Nikoleta Farská, Štefan  Laštík, Pavol Pekarčík, Sára Sochová a Soňa Vrábová získali 2. miesto.

Družstvo 6. ročníka – Timotej Trabalík, Sára Trabalíková, Andrea Graňáková, Vladimír Kubica získali 3. miesto.

Všetci zaslúžene získali medaily, darčeky, pochvalu od polície za výbornú pripravenosť a na záver horúci čaj.

Každý rok  pre žiakov 3. a 4. ročníka naša škola organizuje plavecký výcvik. Aj tento rok naši tretiaci absolvovali základný plavecký výcvik a štvrtáci zdokonaľovací výcvik v Aquaparku v Dolnom Kubíne. Výcvik mal rozsah 10 hodín. Deti mali skvelých inštruktorov, ktorí ich učili  plávať znak, prsia, kraul, ale ich aj poučili o tom, ako sa bezpečne správať vo vode. Na konci každého dňa sa naši žiaci mohli dosýta vyblázniť vo vode, vyskúšali tobogán, divokú rieku, vírivky. V piatok dostali od inštruktorov „Mokrý diplom“ a sladkú odmenu.

 Chceme poďakovať aj sponzorom a tiež obecnému úradu, ktorí nám pomohli s financovaním plaveckého výcviku.

    V stredu 19. mája sa žiaci prvého aj druhého stupňa našej školy zúčastnili exkurzie, ktorej prvým cieľom bola návšteva Krajskej hvezdárne a planetária Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom.

    V zariadení sa nachádzajú tri špecializované sály- prednášková, UFO sála a sci-fi sála. V prednáškovej sále nám zanietený odborník poskytol odborný výklad o Slnku a slnečnej sústave, samozrejme, prispôsobený vedomostiam a schopnostiam žiakov. Ukázal nám  aj špeciálne ďalekohľady určené na pozorovanie slnka, ktorými sme ho mohli pozorovať, pokiaľ nebolo práve ukryté za mrakmi.

    V UFO sále nám ďalší pracovník planetária na veľkoplošnej projekcii pripravil prezentáciu o sústave  planét, Slnku a Mesiaci. Zaujímavé informácie podané prístupnou formou aj pre najmladších,  zapájanie sa žiakov do výkladu  a otázky v diskusii boli určite obohatením pre všetkých.

    Najzaujímavejšia aktivita nás čakala v sci-fi sále, nazývanej aj hviezdna sála. Pohodlne usadení v mäkkých kreslách s hlavami zaklonenými dohora sme si mohli v úplnej tme a so zaujímavým výkladom vychutnať nádhernú projekciu nočnej oblohy so všetkými telesami viditeľnými voľným okom. Na špeciálnej polguľovitej kupole s priemerom 10 metrov sme  nad hlavami mohli pozorovať všetky hviezdy a súhvezdia, slnečnú sústavu, Mesiac a iné vesmírne objekty. Celkový zážitok z prednášky umocňovali svetelné projektory a efektné zariadenia.

 Po skoro dvojhodinovej návšteve v planetáriu sme vyrazili za naším druhým cieľom, bol ním kláštor benediktínov v Hronskom  Beňadiku, dedinke blízko Levíc.

    O tomto kláštore hovoria ako o perle Pohronia vďaka starému benediktínskemu chrámu postavenom prevažne v gotickom slohu. Na mieste dnešného chrámu bola prvá románska bazilika postavená v 11.storočí, bola dokončená  v roku 1075. Jej základy boli objavené pri reštauračných prácach v 19. storočí. Dnešnú trojloďovú stavbu postavili v rokoch 1346-1375. Kláštor postavili na strategickom mieste, okolo neho viedli dôležité obchodné cesty z Nitry do Zvolena.  Dnes patrí kláštorný kostol medzi najvýznamnejšie gotické stavby na Slovensku. V minulosti slúžila ako pevnosť pre ľudí z blízkeho okolia v čase tureckých nájazdov.

 V súčasnosti je farnosť spravovaná rehoľou pallotínov, je stále živým miestom konania pútí, pravidelných bohoslužieb a  modlitieb.

    Veriaci putujú do Hronského Beňadiku, aby našli pokoj, uzdravenie a silu aj vďaka Relikvii Kristovej krvi.  Relikviou je kúsok z Veronikinej šatky s kvapkami Kristovej Krvi, ktorú daroval pápež Pavol II. kráľovi Matejovi Korvínovi a ten za dôstojné miesto uloženia relikvie uznal Hronský Beňadik. V súčasnosti sa relikvia nachádza v kaplnke Božskej Krvi.

Biologická olympiáda kategórie E

Dňa 16. apríla 2013 sa žiačky našej školy zúčastnili okresného kola biologickej olympiády kategórie E (botanika, zoológia, geológia). Reprezentovali nás  tri žiačky 8. ročníka - Nikoletta Ferancová, Dajana Kubicová a Michaela Chlebová. Dievčatá súťažili v kategórií botanika - ich úlohou bolo naštudovať si 50 rastlín lesného biotopu. Bravúrne zvládli ich  latinské názvy, charakteristiku, význam aj použitie, zaujímavosti, pripravili si aj krásne  herbáre. Nikoletta a Dajana boli úspešné riešiteľky, Michaela nás potešila 1. miestom v naozaj silnej konkurencii a bude nás reprezentovať v krajskom kole v Žiline. Ďakujeme dievčatám za ochotu a chuť urobiť niečo viac a za  krásnu reprezentáciu  našej školy.     

Biologická olympiáda kategórie D

Biologická olympiáda kategórie D (žiaci 5. - 7. ročníka) sa konala 16. mája 2013 v Námestove. Reprezentovali nás Michaela Florková a Dávid Špehár (žiaci 6. ročníka).  Miška zaujala porotu  prácou s názvom "HORSEMANSHIP alebo vzťah medzi človekom a koňom" a obsadila krásne 2. miesto. Filip bol úspešný riešiteľ. Táto súťaž je prípravou na Biologickú olympiádu C (starší žiaci). Opäť ďakujeme za krásnu reprezentáciu našej školy.

     Pri príležitosti Dňa vody si žiaci 7. a 9. ročníka spestrili vyučovanie  exkurziou v Slovenskej vodárenskej spoločnosti v Ústí nad Priehradou a v meteorologickej stanici Liesek. Najskôr sme sa dozvedeli základné informácií o stavbe a histórii Oravskej priehrady a potom sme mali možnosť nazrieť aj do útrob priehradného múru. Oravská priehrada bola prvou veľkou stavbou v Československu. Práve teraz v máji  je to 60 rokov, kedy bolo toto dielo spustené do prevádzky. Priehrada je betónová, vyľahčená, gravitačná. Dnes oceňujeme význam tejto stavby pre región Orava. Nielenže je ekologickým zdrojom výroby energie, ale obyvatelia Dolnej Oravy nepoznajú, čo sú to záplavy, stala sa významnou lokalitou vzácneho druhu vtáctva a v neposlednej miere vodné dielo dalo osobitný ráz tejto oblasti. Málokto vie, že vo vnútri múru je okolo 3 - 4 km chodieb a vyviera tam minerálna voda, ktorá má liečivé účinky. Niektorí sme ochutnali...

     Voda môže mať rôzne podoby. Hoci to vieme, presvedčiť sme sa mohli aj v meteorologickej stanici Liesek. Meteorologická stanica Liesek je v súčasnosti najmladšou profesionálnou meteorologickou stanicou na Slovensku. Do roku 1987 nebola v oblasti Oravy žiadna profesionálna meteorologická stanica, ktorá by poskytovala údaje a informácie pre potreby klimatológie, hydrológie, ochrany prírodného prostredia, synoptickej a leteckej meteorológie. Vlastné meteorologické pozorovania sa začali v druhom polroku 1986 dobrovoľníckym pozorovateľom a od 1. januára 1988 sa začalo s profesionálnym pozorovaním. V roku 1989 pribudli merania znečistenia ovzdušia, rádioaktivity a od roku 1991 je v prevádzke aj automatická meteorologická stanica. Získane údaje sú počítačovo spracované a využívané v rôznych oblastiach. Naši žiaci mali možnosť vidieť všetky prístroje na meranie zblízka,   videli spôsoby získavania údajov aj ich spracovanie, odosielanie, prípadne archivovanie. Žiaci si z exkurzie odniesli nové poznatky a pekné zážitky.

Už po dvadsiaty tretí krát sa stretli v okresnom kole  tí najlepší žiaci, víťazi školských kôl speváckej súťaže Slávik Slovenska 2013, aby predviedli svoj talent a priniesli zúčastneným, obecenstvu  aj porote nezabudnuteľný zážitok. Našu školu reprezentoval Teak-min Oh, pod vedením pani učiteľky Vojtechovskej  a s hudobným sprievodom pána Gogolaka a pána Ďaďu. Teak -min prezentoval svoje „zlato v hrdle“ a odspieval dve piesne Darmo ma, mamičko...a  V šírem poli studánečka.  Jeho spev  bol na pódiu v tom momente  balzamom na dušu. Všetci účinkujúci boli trochu nervózni, no väčšina z nich bola vysmiata  a niektorí ešte aj vyobliekaní – v krojoch, čo však nebola záruka výhry. Veď nie všetci mohli byť víťazi.  V tejto silnej konkurencii sa Teak-minovi  podaril majstrovský kúsok a vo svojej kategórii, v ktorej bolo až 16 súťažiacich,  zožal veľký úspech v podobe  1.miesta. Srdečne mu všetci blahoželáme a tešíme sa z jeho úspechu a aj z postupu do krajského kola  Taktiež dúfame, že sa stane inšpiráciou aj pre iné skryté talenty v našej škole. Ďakujeme.

Pre žiakov druhého a tretieho ročníka si už druhý rok pripravil besedu p. Polakovič. Jeho rozprávanie bolo zaujímavé, snažil sa prijateľným spôsobom vysvetliť fungovanie ochrany i obnovy lesa.  Svoje rozprávanie oživil opisom zo stretnutia s rôznymi zvieratami napríklad s medveďom. Svoje pocity z besedy opísali žiaci druhého ročníka.

Deň s pánom lesníkom sa mi veľmi páčil. Rozprával nám o tom, že máme byť v lese ticho, že nemáme na zem hádzať odpadky, nemáme vypaľovať trávu, ani umývať autá v rieke. Už sme sa to učili na prírodovede, ale bolo zaujímavé počúvať to od pána lesníka, ktorý doplnil svoje rozprávanie aj o veľa krásnych zážitkov, keď prvýkrát videl medvedicu, alebo rysa. Táto návšteva sa mi v veľmi páčila.

                                                    Isabel Ferancová, žiačka 2. A triedy

V lese rastú stromy, kvety, huby, čučoriedky, jahody maliny, černice. Žijú v ňom lesné zvieratká chrobáčiky, mravce, motýle. Nájdeme v ňom potoky, studničky. O  les sa starajú lesníci. Dnes nám ujo lesník rozprával ako sa   máme správať v lese. Neodhadzovať odpadky, nekričať, neplašiť zver, neolamovať vetvičky zo stromov. Pri potokoch neumývať autá, bicykle. Poučil nás ako sa vyhýbať zvieratám v lese. Ukázal nám aj semienka lesných stromov. Hovoril o tom prečo si máme chrániť prírodu a aká je pre nás dôležitá. Rozprávanie sa mi páčilo.

                                                Tamara Pekarčíková, 2. A  

Dnešný deň bol veľmi zaujímavý. Boli sme na besede s lesníkom. Rozprával nám o zvieratách a o tom ako chrániť les.  Bolo to veľmi zábavné a poučné. Dozvedeli sme sa  ako sa zvieratá chránia pred človekom. Povedal nám, že aj zvieratá majú svoju hranicu obrany. Väčšine detí sa páčilo, keď ujo lesník rozprával ako stretol nebezpečné zvieratá: vlka, medveďa a rysa.

                                                         Míkuláš Brontvaj 2. A

Beseda sa mi páčila, bola zaujímavá. Rozprával nám o lesných zvieratách a o ich živote v lese. Mal bohaté skúsenosti. Priniesol nám aj názorné ukážky. Najviac sa mi páčila príhoda o diviakoch. Práca lesníka je pekná, ale aj náročná.

                                                       Timea Madleňáková 2. A

V pondelok 15. apríla sme mali besedu s ujom lesníkom. Rozprával nám o lese, zvieratkách. Porozprával nám aj príbehy, ktoré zažil s lesnými zvieratkami. Rozprával pútavo a zaujímavo. Prezreli sme si vzorky semienok listnatých a ihličnatých stromov.  Povedal nám, by sme nikdy nezabudli na vetu: „ Poznaj a chráň!“

                                                        Soňa Pekarčíková 2. A

Ak sa na veci pozrieme očami zodpovedného deviataka - tak deviaty ročník je náročný. Žiaci vedia, že v marci sa postavia zoči-voči prvej veľkej životnej skúške. Mnohí (nie všetci) sa preto veľmi svedomito pripravujú celé mesiace. Hlavne tento rok mali deviataci v rámci monitoru možnosť pretaviť svoje vedomosti do "voľnej " vstupenky na štúdium vybranej strednej školy. Preto nás mimoriadne teší, ak si  popri príprave na monitor, bežných školských povinnostiach a iných individuálnych aktivitách niektoré žiačky našli čas aj na prípravu reprezentovať  školu vo vedomostných súťažiach. Reč je o Natálii Farskej, Deniske Žofajovej a Gabike Zboňákovej.

Natália Farská si 2. miestom v okresnom kole Biologickej olympiády kategórie C (to sú 14 - 15 roční žiaci základných škôl a reálnych gymnázií) zabezpečila účasť v krajskom kole, ktoré sa konalo dňa 12. marca 2013 v Žiline (deň pred monitorom).  Natália súťažila s prácou s názvom  "Deti v sieti - alebo mladí vo virtuálnom svete" a v silnej konkurencii víťazov okresných kôl Žilinského kraja sa umiestnila na krásnom 3. mieste .  Natália komisiu oslovila nielen veľmi príjemnou  prezentáciou svojej práce, ale aj aktuálnosťou zvolenej témy. Do života mladých ľudí dnes počítač a  internet výrazne zasahuje. Sú prvou generáciou, pre ktorú sú už úplnou samozrejmosťou, považujú ho za prirodzenú súčasť svojho života, nadväzujú v ňom nové priateľstvá, realizujú svoje záľuby, získavajú, triedia, ale aj distribuujú informácie, zdieľajú svoje myšlienky, budujú si identitu. Touto prácou chcela poukázať, že táto téma by nám nemala byť ľahostajná. Doba pokročila, počítač mladí ľudia používajú a aj  používať budú. Dôležité je, aby poznali nástrahy počítača a internetu a vedeli sa včas a dostatočne brániť pred agresormi, vedeli si na veci vytvárať vlastný názor, neponúkali a nezverejňovali o sebe príliš veľa informácií, aby oni sami neboli agresori, nebudovali si len virtuálne priateľstvá, neverili všetkému, čo sa na internete dozvedia. Aby počítač a internet slúžil im  a nie oni počítaču. 

Deniska Žofajová a Gabika Zboňáková  nás reprezentovali 15. marca v okresnom kole chemickej olympiády (a to len 2 dni po monitore). Chemická olympiáda patrí medzi jednu z najnáročnejších súťaží na základných školách a dokonalá príprava na ňu vyžaduje aj niekoľkomesačnú prípravu. Súťaž pozostáva z dvoch častí - teoretických vedomostí a praktických zručností v chemickom laboratóriu. Snaha našich dievčat nebola zbytočná. Gabika sa ako úspešná riešiteľka umiestnila v prvej polovici súťažiacich. Deniska obsadila 1. miesto a v apríli si bude merať  chemické znalosti s víťazmi okresných kôl v Žilinskom kraji. (Už teraz držte palce.) Veríme, že nadobudnuté vedomosti využijú a zúročia aj vo svojom ďalšom štúdiu.

Všetkým trom dievčatám ďakujeme za svedomitú prípravu a excelentnú reprezentáciu triedy, školy a našej obce.

Už po niekoľkýkrát mali žiaci našej školy možnosť  zhliadnuť a vstúpiť do jedného z najpochmúrnejších "múzeí" Európy.   Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau bol najväčší nemecký vyhladzovací tábor v dobe nacizmu. Bol zriadený roku 1941 asi 3 km od zajateckého tábora Auschwitz I, v dedine Brzezinka (nem. Birkenau, slov. Brezinka) neďaleko poľského mestečka Osvienčim, asi 60 km západne od Krakova.

Je 22. február 2013. Neprichádzame sem, aby sme sa cítili príjemne. Zamrazí  nás už pri pohľade na smutne notoricky známu bránu s nápisom "Arbeit macht frei" a sila zážitku sa znásobuje  každým ďalším metrom. Extrémne sychravé počasie a skvelá, zanietená sprievodkyňa s množstvom zozbieraných spomienok, zážitkov a informácií pocity ešte viac umocňujú. A naši žiaci zažívajú oboje.

Prehliadka trvá niečo vyše troch hodín. Dozvedáme sa kedy, pre koho a za akým účelom bol koncentračný tábor postavený, vo vitrínach a za sklenenými tabuľami vidíme autentické pozostatky po väzňoch, ako napríklad kúsky vlasov, okuliare, topánky, kufre s menami pôvodných majiteľov, zvyšky detského oblečenia, hygienického vybavenia či kuchynského náradia, ktoré nič netušiaci Židia, Poliaci či Rómovia so sebou priniesli v nádeji na lepší život.

 Do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau bolo deportovaných približne 1,3 milióna ľudí. Odhaduje sa, že asi 1,1 milióna z nich tam bolo zavraždených. Asi 900 000 deportovaných hneď po príchode poslali do plynových komôr alebo zastrelili; zvyšných 200 000 zomrelo na následky chorôb, podvýživy, týrania, lekárskych pokusov alebo neskoršieho splynovania.

Pokračujeme prehliadkou Auschwitz II.  Na vlastnej koži cítime chlad a nevľúdnosť prostredia. (Nás však čaká vyhriaty autobus s množstvom dobrôt nachystaných od mamy).

Dodnes sa tu zachovalo 45 murovaných a 22 drevených barakov. Viditeľné sú aj zvyšky plynových komôr a kremačných jám pre pece. Dobové je aj oplotenie, komíny a základy zničených barakov.  Dnes sú objekty koncentračného tábora  Auschwitz I a II pamätníkom pripomínajúcim celému svetu zvrátenosť nacistického režimu a utrpenie miliónov nacistami prenasledovaných ľudí celej Európy.

Prehliadka končí a ticho sa dá krájať. Každý si svoje pocity a dojmy triedi sám......

V roku 1979 bol koncentračný tábor zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO

Je neskutočné čo vie človek človeku urobiť. Nepredstaviteľné utrpenie. Preto, by sme o tom mali vedieť a nezabudnúť . Aby nikoho už nikdy nenapadlo podobné zverstvá opakovať.

   Na hodinách vlastivedy sa učíme o našej obci, kto ju spravuje a riadi. Aby sme sa zoznámili so starostom obce a jeho prácou, vybrali sme sa na exkurziu na obecný úrad. Pán starosta

Ing. Karol Graňák už na nás čakal a my sme už netrpezlivo podupávali. Pán starosta nás milo privítal, ukázal nám svoju kanceláriu, v ktorej robí všetky dôležité rozhodnutia. Prezreli sme si celý obecný úrad a nakoniec sme sa usadili v zasadačke. Sedelo sa nám výborne, cítili sme sa dôležito ako poslanci. A tak sme sa veru aj správali. Boli sme zvedaví a pýtali sme sa na rôzne otázky týkajúce sa života obce a jej riadenia. Zaujímalo nás, či sa v našej obci vybuduje nejaký park pre deti, či obec má dostatok peňazí, ale aj to, či sa v obci vybudujú chodníky pre väčšiu bezpečnosť nás detí. Navrhli sme, či by nemohol vybudovať lyžiarsky vlek, alebo kúpalisko, ale to nám nesľúbil.

   Cítili sme sa na obecnom úrade veľmi dobre, páčilo sa nám prostredie a chceli by sme si túto prácu vyskúšať, keď vyrastieme. Tajne dúfame, že niektorí z nás tu budú  pracovať a niekto z nás sa stane aj  starostom. Ale to je ešte veľmi ďaleko.

                                                                                                                        Žiaci 2. ročníka 

„Nemilovať knihu znamená nemilovať múdrosť

a nemilovať múdrosť znamená stávať sa hlupákom.“

J. A. Komenský

            Mesiac marec je mesiacom, v ktorom vzdávame hold knihe. Knihe - ako studnici poznatkov, múdrostí a ponaučení, studnici zábavy.  Možno tieto superlatívy pre knihu už nevnímame tak intenzívne ako kedysi, keď bolo oveľa menej možností vzdelávania a získavania informácií ako dnes, no napriek tomu má kniha zaiste v našom živote svoje stále miesto. Ak hovoríme o knihách, nemáme na mysli len rozprávky, príbehy, romány a poéziu, ktoré sa nám ponúkajú na pultoch kníhkupectiev, knižníc alebo vlastných domácich zbierok, ale aj učebnice, encyklopédie či slovníky, ktoré sú našimi sprievodcami počas bežných školských dní.

A prečo si mesiac knihy pripomíname práve v marci?

Stojí za tým legendárny šíriteľ slovenskej a českej  knihy, osvety a vzdelanosti - Martin Hrebenda Hačavský. Narodil sa aj zomrel v marci. Hoci bol slepý, natoľko miloval knihy, že sa mu stali osudom. Putoval takmer po celom Slovensku až do Viedne, zbieral staré tlače a rukopisy. Medzi slovenských vlastencov roznášal nové slovenské a české knihy.  Rozširovaním obľúbených kalendárov, šlabikárov, mluvníc a kníh medzi pospolitým slovenským ľudom sa zaslúžil o to, že aj nevzdelaní a chudobní ľudia spoznávali knižnú kultúru a získavali prehľad o verejnom dianí. Svoju súkromnú zbierku kníh daroval Matici slovenskej a prvému slovenskému Gymnáziu v Revúcej. A preto bol  marec, mesiac knihy, prvýkrát vyhlásený v roku 1955 na počesť Mateja Hrebendu ako snaha o udržanie a podporenie trvalého záujmu o knihy.

            S knižkami sa stretávame od útleho detstva a dnes, v dobe nových a  rýchlych informačných technológií viacerí z nás uprednostňujú trávenie voľných chvíľ práve pri počítači, televízii či v kine. Hoci nám zdanlivo technika dáva nový zážitok, oberá nás o niečo iné – o našu fantáziu a predstavivosť. To nás však duševne ochudobňuje. Táto technika nám nedovolí opustiť svet, v ktorom žijeme a vnoriť sa do sveta úplne iného – sveta rozprávkového, dobrodružného, vedecko-fantastického, detektívneho alebo romantického.

            A preto....  Neodkladajme knihu do police. Nenahrádzajme ju internetom! Ten je dobrý, keď potrebujeme rýchle informácie. Ale radosť z umenia, radosť z krásnej slovenčiny nám neposkytne. Internet nám nedá možnosť preniesť sa do inej doby, nedovolí nám predstaviť si krásnu prírodu, osvojiť si nové slová, rozšíriť si obzor. Toto nám poskytne iba kniha. Pri nej si môžeme oddýchnuť a potešiť sa, môžeme v nej listovať a popritom vnímať  jej vôňu, či zvuk papiera pri obracaní stránok. Ľahko ju vložíme do aktovky, ruksaku alebo kabelky a môžeme si prečítať svojich pár riadkov presne vtedy, keď máme chuť a čas a navyše s istotou, že nás nezradí žiadny zdroj energie. Vyberieme si ju na výlete, dovolenke, v autobuse, vlaku, na zastávke...

Kniha sa stáva priateľom aj pre našich žiakov. Už od ich prvých stretnutí s písmenkami v prvej triede, až kým neopustia brány školy ako deviataci sa snažíme, aby čítanie bolo pre nich nielen domácou úlohou, ale aj zdrojom poznatkov, zážitkov a informácií, stretnutí s priateľmi alebo aj oddychom.

 Aj tento školský rok sme pre nich pripravili niekoľko aktivít. Už na jeseň sa stretli so známou spisovateľkou Gabrielou Futovou. Beseda s ňou bola pre deti veľmi zaujímavá, pútavá. Zaujímali sa nielen o jej knihy, ktoré čítali, ale pousmiali sa aj na jej zážitkoch z detstva alebo zo školy. Dozvedeli sa, kedy začala písať prvé knihy, koľko času venuje písaniu. Žiaci si dodnes pamätajú jej tituly a radi spomínajú na besedu s ňou. Žiaci 2. a 3. ročníka sa zapojili do akcie s názvom Vytvorme spoločne rekord v čítaní, ktorej vyhlasovateľom bol časopis Maxík. Spoločne čítali knižku Z leta vanie cestovanie. Boli úspešní a vydavateľstvo ich ocenilo diplomom a knihou Príbehy pána Hrmotku.

Každý mesiac naši žiaci čakajú, kedy sa im do rúk dostane ich obľúbený časopis Maxík alebo Slniečko. Okrem zaujímavého čítania ponúka deťom zapojenie sa do rôznych súťaží. Dáva im možnosť prispievať do časopisu, a tak sa z našich žiakov stávajú nielen čitatelia, ale aj úspešní autori básničiek či ilustrácií .

Žiaci 3. a 4. ročníka sa zapojili do súťaže Čítame s Osmijankom, ktorá končí až v júni. Dúfame, že uspejeme a podarí sa nám vyhrať niektorú zo zaujímavých cien.

Marec sme venovali intenzívnemu čítaniu. Pripravili sme pre žiakov rozhlasové okienko venované knihám. Žiaci 3. a 4. ročníka navštívili Mestskú knižnicu v Námestove, spoznali nové knihy, naučili sa, ako vyhľadať knihy v knižnici a niektorí si knihy aj zapožičali. Počas celého mesiaca žiaci majú možnosť zapojiť sa do čitateľskej súťaže.

19. marca sme privítali v našej škole autorku povestí pani Evu Kurjakovú, ktorá zozbierala povesti z nášho hornooravského regiónu a vydala Povesti spod Babej hory a Povesti spod Piľska. Obidve knihy povestí našich žiakov zaujali a beseda so spisovateľkou bola pre nich zaujímavá a v mnohom inšpirujúca.

Chceli by sme poďakovať p. Eve Kurjakovej, že si našla čas a tiež aj pracovníkom Mestskej knižnice v Námestove. Zároveň chceme poďakovať p. Sochovi, ktorý nám  poskytol autobus na prepravu do knižnice. Ďakujeme.

Naši žiaci často navštevujú školskú knižnicu, ktorá sa nachádza v nových priestoroch a priebežne je dopĺňaná o nové, zaujímavé tituly. Knihy si požičiavajú žiaci nielen na domáce čítanie, ale mnoho kníh čítame aj na hodinách čítania a iných predmetoch.

 Nezahadzujme teda túto priateľku - knihu! Nezabúdajme na ňu, nenahrádzajme ju médiami. Siahajme po dobrej knihe čo najčastejšie. Doprajme si radosť, pobavenie a rozptýlenie. Veď kníhkupectvá, knižnice i Vaše domáce zbierky sú preplnené knižnými titulmi, ktoré na nás čakajú.

ZŠ s MŠ Martina Hamuljaka Oravská Jasenica

Kládli ste si niekedy otázku, aký zmysel má váš život?  Čo to znamená byť jedinečným?

    Každý z nás dostal svoj život preto, lebo to tak  chcel  Boh. Daroval nám svoj plán a zmysel života. Každého stvoril tak, aby sa nenašiel nik iný úplne  rovnaký, jedným slovom, jedinečného.

    A predsa sa niektorí ľudia nesnažia byť sami sebou, ale pokúšajú sa napodobňovať niekoho iného. Svoj idol, slávneho športovca, herca či herečku alebo kamaráta.  Ale prečo? Myslím si, že byť jedinečným, samým sebou, je úžasné!

    Predstavte si veľký nádherný obraz, ktorý je ako puzzle rozdelený na tisíce ďalších častí. Každý z tých malých dielikov má v tom veľkom obraze svoju malú, ale predsa dôležitú úlohu. Má svoje jedinečné miesto, svoju podstatu a zmysel. Keby sa čo i len jeden dielik stratil, obraz by už nebol úplný. Stratil by na svojej dokonalosti, pretože by sa na ňom objavilo prázdne a pusté miesto.

    A tak je to aj s nami. Veľký obraz je symbolikou nášho sveta a malé dieliky nás ľudí. Každý z nás je jedným z tých malých dielikov na obraze, v našom živote. Je síce malý a nenápadný, ale bez neho by obraz nebol kompletný. Je proste nenahraditeľný, a preto JEDINEČNÝ. Každý z nás má nejakú úlohu na tomto svete, pre ktorú  sme boli stvorení. Niekto je predurčený pre väčšie poslanie, niekto pre menšie. Ale všetci sme dôležití.

    Nesnažme sa žiť život iných ľudí, ale ten svoj. Buďme tými, kými naozaj sme a kými  môžeme byť.

                                                                                                                                                                                                                                                                                   Beáta Romaňáková,   9.r.

     Vo štvrtok  21. februára 2013 sa v našej škole konal výchovný koncert, ktorý bol realizovaný vďaka  príslušníkovi  Policajného zboru SR v Dolnom Kubíne,   p. T. Šándorovi.
     Koncert sa konal už tretí ročník, zúčastnili sa ho žiaci 1. aj 2. stupňa našej základnej školy. Slovné pásmo sa striedalo s hudobným,  4 hudobníci hrajúci na ľudové nástroje vyburcovali aj deti, aby si s
nimi zaspievali známe ľudové piesne.
     Tematicky bolo predstavenie zamerané na prevenciu proti kriminalite, žiaci si zopakovali správanie sa  účastníkov   cestnej premávky a spomínali sa aj také pálčivé témy dnešnej doby, ako je drogová závislosť, boj proti rasizmu a iné.
     Po koncerte sa ešte konala  prednáška pre chlapcov 7.-9. ročníka, v rámci ktorej boli okrem iného  upozornení na trestnoprávnu zodpovednosť mladistvých.  Pre niektorých žiakov bola prekvapujúca informácia, že hranica tejto zodpovednosti sa posunula vekovo nižšie, t.j.  mládež je trestne stíhateľná už od 14 rokov, ak by spáchali nejaký  priestupok voči zákonu, alebo priamo trestný čin.
     Touto cestou ďakujeme za zábavné a zároveň aj poučné podujatie a budeme sa snažiť sprostredkovať takýchto akcií našim žiakom aj viac.

Dňa 20.decembra 2012 sa uskutočnil I. ročník stolnotenisového turnaja o pohár riaditeľa školy. Turnaja sa zúčastnilo 13 žiakov vo dvoch kategóriách. Kategóriu A tvorili žiaci 3.-6. ročníka, kategóriu B žiaci 7.-9. ročníka.

Hralo sa systémom každý s každým v každej kategórii. Po napínavých súbojoch bolo umiestnenie nasledovné:

Kategória A:

1. miesto: Tomáš Prielomek

2. miesto: Michal Polák

3. miesto: Vladimír Kubica

Kategória B:

1. miesto: Matej Madleňák

2. miesto: Samuel Farský

3. miesto: Maroš Zanovit

  13. decembra sa konala školská súťaž Šaliansky Maťko. Naši recitátori si pripravili zaujímavé povesti, v ktorých nás hlavné postavy zaviedli do rôznych častí nášho Slovenska. Povesti nám predstavili naozaj pútavým spôsobom. Učeniu náročného textu venovali mnoho zo svojho voľného času  a právom im patrí pochvala a ocenenie.

Súťažili títo žiaci:

Kategória 2.  a 3.  ročník: Janko Madleňák, Jakub Madleňák, Roman Brontvaj, Soňa Pekarčíková, Timea Madleňáková, Mathias Bělak, Petra Maslaňáková, Ema Kubiznová, Milan Zanovit / 2. ročník/

Katarína Prielomková, Aneta Pavčová, Radka Florková, Juraj Grácik, Adrián Kopta, Alica Gracíková, Matúš Vlžák, Mário Moravjak /3. Ročník/

Výsledky: 1. miesto – neudelené

                  2. miesto – Roman Brontvaj, Adrián Kopta

                  3. miesto – Ján Madleňák, Aneta Pavčová

Kategória 4.a 5.ročník:

 Nina Medová, Nikoleta Farská, Sára Sochová, Soňa Vrábová, Surim Oh

Výsledky : 1. miesto – Surim Oh

                   2. miesto – Sára Sochová, Soňa Vrábová

                   3. miesto – Nikoleta Farská, Nina Medová

Na okresné kolo do Námestova postupuje Surim Oh.

 Kategória 6.a7.ročník

Na okresné kolo postupuje Michaela Florková

Všetkým blahoželáme a víťazom držíme palce  v okresnom kole.

V pondelok  10. decembra podvečer sa  v našej škole začali Vianoce. Slávnostne vyzdobené chodby nádhernými ružovo-bielymi dekoráciami, stoly, ktoré nám pripomínajú čaro Vianoc a lákajú ochutnať zo sladkých medovníkov, boli pozvánkou na úžasné predstavenie žiakov našej školy. Pri stromčeku sa stretli mamičky, tatinovia, babky, či tety a spoločne držali palce svojim deťom alebo vnúčatám. A deti sa predstavili naozaj v plnej paráde. Vystúpenia mali mnoho podôb –divadelných, tanečných speváckych. Vinšovačky striedali koledy i známe vianočné piesne. Divadielka  nechýbali v predstavení prvákov a druhákov. Tretiaci k nim ešte pridali sólové vystúpenia žiakov, ktorí hrali na hudobný nástroj a ukázali všetkým, že sú výborní aj angličtine. Štvrtáci nás presvedčili o tom, že láska, mier, viera a nádej zostávajú v ich srdciach po celý rok a potešili nás krásnymi koledami. Koniec  večera patril starším žiakom. Posolstvo Vianoc  nám priniesli nielen v slovenčine, ale aj v anglickom a nemeckom jazyku.  Tíško znejúca Tichá noc sa rozliehala okolo nás a bola rozlúčkou s dňom, kde sa rozdávali radosť, potešenie, láska, šťastie a pokoj.

Prajeme Vám pokojné  a požehnané Vianoce.

Dňa 15. novembra 2012 prišli k nám do našej školy na besedu hostia  s nezvyčajnými skúsenosťami  a príbehmi.
     Štyria muži z Čenakola v Medžugorí,  jeden kňaz a traja laici, nám prišli porozprávať o spôsobe života v ich komunite, kde sa liečia muži  a chlapci závislí od drog. Opisovali nám svoje smutné zážitky z ich prechádzajúceho spôsobu života, ako postupne kvôli rôznym problémom začali piť, fajčiť a skončilo to závislosťou na drogách. Komunita Čenakolo je útočiskom a záchranou pre takýchto ľudí.
    Je to miesto, ktoré si vybudovali sami,  živí ich výsledkami práce vlastných rúk.  Ich heslom je: "Tu sa lieči prácou!" Fyzická námaha, rozhovory v skupinách, to je liek na telo aj dušu pre týchto
závislých ľudí. A oni sami sú živým dôkazom, že to funguje.
     Sme veľmi radi, že nás takýmto spôsobom  prišli  upozorniť na rôzne nástrahy života a ukázali nám, že problémy v živote sa dajú riešiť aj inak ako drogami.


                                                                                                                                                                                                                       Denisa Žofajová, 9.roč.

     Dňa 30.11.2012  sa žiaci 2. stupňa našej školy stali už po druhýkrát súčasťou veľkej rodiny "červených stužiek". Červené stužky je celoslovenská kampaň, do ktorej sa každoročne zapájajú mnohé základné, či stredné školy po celom Slovensku. Kampaň  sa uskutočňuje pod záštitou viacerých odborných pracovísk na Slovensku aj v zahraničí a organizuje ju Gymnázium sv. Františka v Žiline. V spomínaný deň si ľudia  pripínajú symbol - červenú stužku, aby tým vyjadrili solidaritu ľuďom žijúcim s AIDS alebo HIV - pozitívnym.

     "Červená neznamená stop", preto sme dali zelenú všetkým dostupným informáciám. Našim cieľom bolo hlavne motivovať mladých ľudí k získaniu nových poznatkov a zamysleniu sa nad týmto problémom. Vedomosť je v tomto prípade asi najúčinnejší prostriedok boja proti šíreniu AIDS.

     Žiaci 9. ročníka sa majstrovsky chytili príležitosti a pre mladších žiakov pripravili červené stužky aj vlastné prezentácie. Žiaci sa dozvedeli základné informácie o tomto ochorení, spôsobe prenosu HIV, o rizikových skupinách, ale prediskutovali aj vlastné postoje a správanie sa.

Cieľom kampane bolo zvýšiť informovanosť  a pripnutím červenej stužky vyjadriť solidaritu ľuďom postihnutým týmto ochorením. A našim deviatakom patrí veľká vďaka.

Žiaci 2. A, 2.B, a 3. A triedy ZŠ a MŠ Martina Hamuljaka v Oravskej Jasenici sa zapojili do akcie SPOLOČNÉ ČÍTANIE HÁDANIEK.

Naše spoločné čítanie sme uskutočnili 15. novembra medzi 8. a 9. hodinou ráno. Čítanie prebiehalo v rôznych variáciách. Hlavnou časťou bolo čítanie z knižky Z leta vanie cestovanie. Hádanky sme čítali  frontálne aj individuálne. Hádanky sme hádali,  kreslili, hrali. Každý mal možnosť ukázať svoje schopnosti, čitateľskú zručnosť, slovnú zásobu. Už sa tešíme na ďalšiu zaujímavú akciu.

Dňa 30. októbra 2012 na našej škole prebiehal deň TEKVICOVEJ SLÁVNOSTI. Bola to veľmi pekná akcia, ktorej sa zúčastnila celá škola. Žiaci urobili z tekvíc rôzne lampáše, ikebany, jesenné dekorácie. Výrobky boli veľmi zaujímavé. Deti do nich vložili svoju fantáziu. Žiaci druhého stupňa spolu s pani učiteľkami cudzích jazykov / nemeckého a anglického jazyka/ piekli tekvicové koláče. S receptami na tento chutný koláč sa najprv potrápili na hodine cudzích jazykov a po úspešnom preklade koláče aj upiekli. Táto zdravá dobrota bola chutná a žiaci mali veľkú radosť, že sa vydarili. Šiestaci, deviataci a žiaci prvého stupňa  piekli koláče aj doma s rodičmi a priniesli ich na spoločnú ochutnávku, ktorá bola na chodbe školy.   Na krásne vyzdobených stoloch čakalo množstvo chutných dobrôt , všetko, čo si spoločne pripravili, aj ochutnali. Pani učiteľka na regionálnej výchove  so žiakmi pripravila slávnostnú recepciu, na výtvarnej výchove maľovali rôzne tekvicové obrázky. Žiaci prvého stupňa spoločne  s pani učiteľkami pripravili taktiež veľmi pekné výrobky . Posledné vyučovacie hodiny v tento deň žiaci nielen ochutnávali, čo môžeme z jesenných plodov upiecť, ale si popozerali, čo sa dá z nich aj vyrobiť.

Bola to tvorivá akcia v spolupráci so všetkými pracovníkmi školy, žiakmi a rodičmi.