Na tento týždeň sme sa tešili všetci už od chvíle, keď sme sa dozvedeli že ideme.
V pondelok 4. 5. 2015 o piatej ráno sme vyrazili do Krakowa. Z Krakowa sme mali let do Bruselu. Všetci sme sa veľmi tešili na let lietadlom. Po letiskovom „checkingu“ sme sa usadili v lietadle a čakali na let. Po príjemnom lete sme pristáli na letisku Charleroi v Bruseli. Autobusom sme sa dostali do mesta a potom metrom, ktorým som sa viezol 1. krát v živote, sme sa dostali k európskemu parlamentu. Veľmi milé bolo stretnutie s pánom europoslancom Miroslavom Mikolášikom, rodákom z Dolného Kubína. Odprevadil nás do Parlamentária. V Parlamentáriu sme zistili mnoho o činnosti, histórii, fungovaní a tiež o zastúpení poslancov a členov v europarlamente. Potom sme sa cez bludisko metra dostali až na stanicu Heizel. Chceli sme ísť aj do Atómia a Mini Európy, ale už bolo zatvorené. Oddýchli sme si na písmenách WELCOME pod Atómiom. Metrom sme sa dostali na stanicu, kde sme sa navečerali, vyzdvihli kufre a autobusom sme sa dopravili do Dűseldorfu. Na naše veľké prekvapenie nás tam už čakal Marco s pomocníčkou a odviezli nás do hotela, kde sme okolo 2 v noci zaspali. Čiže za jeden deň sme boli v piatich krajinách (tou piatou je Holandsko – prechádzali sme ňou, keď sme išli do Dűseldorfu).
Druhý deň nášho programu sa začal namáhavým vstávaním a vynikajúcimi raňajkami. Neskôr po nás prišiel autobus a odviezol nás do školy v Jűlichu – Selgersdorfe. Stephanus – schule bola veľmi rozsiahla a mala 2 poschodia. Vyzeralo to tak, že bola spojená so škôlkou. Okolie bolo nádherne upravené, na školskom dvore basketbalový kôš, za školou bolo ihrisko pre deti a aj malé futbalové ihrisko. Každá trieda mala priestor na prácu a malý kútik na oddych a hranie. Program sa začal privítaním a predstavením všetkých krajín. Počas stretnutia koordinátorov sme mali workshopy, alebo po našom tvorivé dielne. Mohli sme si vyskúšať výrobu praliniek, sviečok, pohľadníc, batikovanie, či urobiť rôzne disciplíny, za ktoré sme dostali korálky. Po obede sme mali voľný program. Po ňom nasledovala cesta do Aachenu. Absolvovali sme prehliadku širšieho centra mesta, horúcich prameňov katedrály, či zaujímavých sôch a fontán. Dozvedeli sme sa ,že Aachenčania sa zdravia malíčkom, že Aachenská katedrála je postavená v románskom, barokovom i gotickom štýle a mnoho iných zaujímavostí. Po prehliadke sme išli na večeru v Aachene a po nej do hotela.
Nasledujúci deň bol na programe Kolín. Po raňajkách sme sa autobusom presunuli do Kolína nad Rýnom. Ako prvé sme si prezreli katedrálu. V katedrále sú uložené relikvie troch kráľov. Dozvedeli sme sa aj mnoho iných zaujímavosti. Tento dóm je 4. najväčší v Európe. Po prehliadke sme mali voľný program v meste. My sme si vybrali obchodnú pasáž. Niektorých z nás nakupovanie nebaví, takže sme sa prechádzali po obchodoch, vozili na výťahoch. Po skončení programu, sme sa vrátili ku katedrále, aby sme spolu mohli ísť na večeru a následne do hotela, kde sme pozerali ešte futbal.
V Kolíne sme strávili aj ďalší deň. Tentokrát sme mali ísť na lanovku ponad Rýn, ale nepremávala kvôli zlému počasiu. Tak sme si čas skrátili hraním futbalu, skákaním na trampolíne alebo vozením na autíčkach. Po tejto zábave bol pre nás pripravený piknik na brehu rieky Rýn. Neskôr sme sa presunuli ku Kolínskemu mostu Hohenzollern, na ktorom je okolo 40 tisíc zámkov lásky. Aj my sme tam pridali zámku Comenia, aby nám naše priateľstvá trvali ešte dlho po skončení projektu. Keď už zámka visela na moste a kľúč bol v rieke, vydali sme sa do múzea čokolády Lindt. V tomto úchvatnom svete čokolády sme sa naučili mnoho o vzniku tejto svetovej pochúťky. Od kakaových bôbov cez umenie výroby až po plné regály v obchodoch. Boli sme v malom umelo vytvorenom dažďovom pralese, v ktorom rastie kakaovník, videli sme stroje a časť výroby čokolády a mali sme možnosť aj ju ochutnať. A toto ešte nebol koniec dňa. Keď sme sa vrátili do reality, presunuli sme sa ku Indenmanovi. Bola to 36 metrov vysoká postava z kovu. Tam sme si vyskúšali futbal aj golf. Spotení, vyčerpaní, vyšportovaní sme prešli 18 stanovíšť, ktorých cieľom bolo cez čo najmenej dotykov lopty dostať futbalovú loptu nohou do jamky. Síce sme boli vysilení, ale nemohli sme si nechať ujsť výhľad z Indenmana. Potom nasledovala zaslúžená večera a po nej cesta do hotela a sladký spánok.
V piatok sme ako obyčajne vstali, naraňajkovali sa a trielili do školy. V škole sme si boli vyzdvihnúť naše batiky a vyrábali sme obrázky za „19 miliónov“. Išlo o to, že sme po papieri kotúľali guľku nafarbenú farbou. Okrem toho sme si vyrábali aj odznaky a maľovali sme obrázky. Po workshopoch sme mali obed. Po obede sme si zahrali basketbal s Litvancom Viktorasom. Síce to bolo dvaja na piatich, ale aj tak Viktorasov tím vyhral. Po basketbale sme si znovu prešli dráhu smrti s Krokodílom. Krokodíl bol jeden z koordinátorov Stephans Schule. A dráha smrti bola iba trať, kde nás chcel Krokodíl spolu s priateľmi zožrať. Po dráhe smrti sme vyrazili do hotela, kde sme mali chvíľku času na hranie. Potom sme sa boli obliecť a pripraviť na BEST PARTY EVER. Keď sme dorazili na party, nikomu z nás sa nechcelo tancovať. Po chvíľke otáľania sme sa konečne rozhodli tancovať. Okolo desiatej sme sa vrátili taxíkom do hotela. A tým sa deň skončil.
Posledný deň v škole sme začali pripravovaním stánku. Bol totiž trh na školskom dvore. Na tomto trhu sme predávali naše výrobky. Chodievali tu aj žiaci z ostatných krajín, zo školy, učitelia, ale aj obyčajní ľudia a my sme im predávali výrobky. Ale aj výrobky iných krajín boli veľmi pekné - obrázky Kolínskej katedrály, hodiny s rôznymi obrázkami podľa vlastného výberu, vtáčie búdky alebo lopáriky v tvare prasaťa. Po týchto trhoch, ktoré trvali asi do tretej poobede, nás Marko Zacharias, koordinátor projektu Comenius za nemeckú školu, uviedol na pódium, kde nám odovzdal certifikáty na“ LP plátno“ so znakom Comenius a rozlúčil sa s nami.
Posledný deň v hoteli sme si zbalili svoje veci a čakala nás ešte cesta do Dortmundu. V autobuse s nami cestovali aj Španieli, pretože išli na letisko. Prvá zástavka v Dortmunde bola návšteva štadión Borrusia. Prezreli sme si trofeje a zaspievali futbalové hymny. Potom sme šli do VIP zóny a šatne hráčov, kde sme si sadli pod mená známych hráčov ako napríklad Marco Reus, Roman Weidenfeller, Neven Subotic, Jakub Blaszykowski. A nakoniec sme šli na krásny a veľký štadión Signal i Duna park. Posledná naša cesta bola smer letisko, odkiaľ sme vyštartovali do Krakowa a z Krakowa do Oravskej Jasenice.