Do Oravskej Jasenice zavítal americký Orliak bielohlavý
V Kultúrnom dome v Oravskej Jasenici bolo uplynulý utorok veľmi rušno. Kolektív učiteľov pripravil pre deti nezabudnuteľný zážitok. Piskot detí zapríčinili obrovské vtáky, ktoré sa „premávali“ cez sálu kultúrneho domu.
ORAVSKÁ JASENICA. Veľké dravce sa tu neocitli náhodou. „Medzi deti sme pozvali zástupcov Základnej školy s Materskou školou Maximiliána Hella zo Štiavnických Baní,“ povedala riaditeľka základnej školy Marta Bejdáková. Škola ponúka záujemcom navštevovať predmet Sokoliarstvo. „Zástupcov z tejto školy sme pozvali, aby deti, ktoré sa učia environmentálnu výchovu aj prakticky videli, čo všetko sa v prírode nachádza, že dravce sú užitočné a aj k nim majú pristupovať ohľaduplne.“ Sokoliarstvo je aj predprípravou na Strednú lesnícku školu v Banskej Štiavnici, ktorá ho ponúka v rámci štúdia ako vôbec jediná škola v Európe.
Žiaci sa pripravili ukážkovo
„Aké dravé vtáky poznáte?,“ spýtali sa hneď na začiatok mladí sokoliari. Z hľadiska zaznievalo množstvo odpovedí. Myšiak, orol, jastrab,... a to je len časť, čo všetko šikovné deti vedeli. „A viete, prečo majú dravce zahnutý zobák?,“ pokračujú otázky. „No aby mohol jesť mäso,“ nenechali sa zahanbiť Jaseničania, ktorí poznali odpoveď aj na ďalšiu otázku, prečo majú dravce pazúry. „Aby mohli chytať korisť,“ odpovedali správne. Dravec má desaťkrát lepší zrak ako človek. Pre lepšie pochopenie sokoliari deťom vysvetlili, že dravce vidia tak, ako keby sa deti pozreli cez dobrý poľovnícky ďalekohľad.
Lietali im tesne ponad hlavy
„Sokoliarstvo vzniklo pred štyritisíc rokmi a je to vlastne najstarší spôsob poľovania,“ učil deti mladý sokoliar. Jaseničania si mohli celú váhu dravca dokonca vyskúšať na svojej ruke. Postavili sa do radu a každému z nich priletel na ruku. Všetkých veľmi potešilo, keď sokoliari priniesli spoza opony krkavca. Ústa zostali otvorené a deti nevychádzali z údivu. Najväčší piskot spustili, keď si dvaja sokoliari púšťali dravca z jednej strany miestnosti na druhú. Deti mali obrovský zážitok, pretože vtáky sa vznášali tesne nad ich hlavami. Všetkým zrazu stúpol adrenalín a doslova sa schovávali za svoje stoličky. Nadšenie prejavili i vtedy, keď si mohli vyskúšať, ako im dravec priletí priamo na ruku. Od skúsených sokoliarov dostali rukavicu a čakali, kým vták priletí.
Symbol USA
Žiaci základnej školy zostali nemé pri pohľade na obrovského vtáka, ktorého sokoliari priniesli na pódium ako „zlatý klinec“ programu. „Orliak bielohlavý je veľký mohutný vták, ktorý dospieva ako päťročný. Vtedy už má nápadne bielu hlavu, kedy bežný človek pozná, že ide už o dospelého jedinca.“ Jeho rozpätie krídel dosahuje až 2,5 metra. Pochádza zo Severnej Ameriky a od roku 1782 sa považuje za symbol spojených štátov amerických. Je plne chránený a vyskytuje sa všade tam, kde je dostatok rýb.
Zaujímavé je, že Orliaky bielohlavé vytvárajú páry na celý život. Hniezdisku predchádzajú spoločné zásnubné lety, ktoré utužujú zväzok a vyznačujú sa neuveriteľnou akrobaciou - partneri robia vo vzduchu premety alebo sa navzájom chytia nohami, a tak letia ďalej, jeden dolu chrbtom. Spoločne stavajú aj objemné hniezdo, ktoré môže byť časom vysoké až 4 metre.
Dostávajú čiapku, aby nevideli
Na to, aby dravec neútočil, slúži čiapka, ktorú sokoliari využívajú aj na prevoz v aute. „Dávame im ju preto, aby dravec nič nevidel a nezaútočil. Deti by si ho nemohli zobrať na ruku, pretože by ich mohol ďobnúť. Dravec je na čiapku zvyknutý. Keď ju má, je v kľude. Napríklad aj pri prevoze autom by v stiesnenom priestore nevydržal, lebo by sa bál. Keď má zakryté oči, nič nevidí. Preto sa môže prepravovať aj viac dravcov, ktorí na seba nezaútočia, lebo o sebe nevedia.“ Ďalším faktom zostáva, že dravec je v prvom rade lovec. „Dravec má desaťkrát lepší zrak ako človek, preto ho veľa vecí rozptyľuje. Tým, že mu dáme čiapku, dravec sa sústredí. Keď mu ju zložíme, vyštartuje po koristi, ktorej pohyb okamžite zaznamená.“
Každý dravec raz uletí
„Na dovolenke som nebol minimálne jedenásť rokov,“ prezradil sokoliar. „Odkedy sa venujem sokoliarstvu, mám stále čo robiť. Mama mi to nikdy neschvaľovala ani neschvaľuje,“ smeje sa. „Dravce väčšinou jedia kuracie mäso a už tým, že je to dravec, majú ľudia pred ním rešpekt,“ vysvetľuje.
Sokoliar prirovnal dravca k psovi, pričom uviedol, že práca so psom je jednoduchšia, hoci zdĺhavejšia. „Výcvik dravca trvá oveľa kratšie, ako výcvik psa. Lenže pes zostane verný, kdežto dravec nie. On nás síce registruje, ale že by nás mal rád, to sa vôbec nedá povedať. Dokonca sa stáva, že uletí preč. Každý dravec raz uletí a potom ho musíme hľadať. V súčasnosti im dávame vysielačky, vďaka ktorým ich rýchlejšie nájdeme,“ dodal mladý sokoliar.
ANNA GLUCHOVÁ
