Združenie Babia Hora Rabča pre všestranný rozvoj obcí regiónu Babia Hora zorganizovalo výlet do Poľskej republiky pre žiakov, ktorí sa zúčastnili súťaže Leonardo 2011. Ako jedna z mála žiakov som sa aj ja mohla zúčastniť tohto výletu, a tak sa mi Poľsko na nádherné tri dni stalo domovom. Aj keď som vôbec nevedela kam idem, a čo ma tam čaká , veľmi som sa tešila .
Po príchode na miesto sme sa všetci cítili čudne, mali sme trému, no len dovtedy, kým sme sa nezoznámili. Zo dňa na deň to bolo lepšie, a ani neviem ako tie tri dni ubehli. Ubytovaní sme boli na chate Bieszczadnik, síce sme si ho moc neužili, no bolo pekné. Program sme mali pestrý a boli sme plne vyťažení.
Prvý deň sme začali obhliadkou hradu Sandomierz, jeho krásnych nádvorí a upravených záhrad. Všetko bolo nádherné a veľké. Malo to však malý nedostatok – naše jazykové znalosti. Na začiatku, to bolo katastrofálne, pretože sme mali problém porozumieť sprievodcovi, no po čase sme si zvykli a začali sme sa viac pýtať, keď sme nerozumeli. Sprievodca bol „zlatý“ človek, lebo mal s nami trpezlivosť a opakoval nám všetko, čo sme chceli. Navštívili sme aj hradné múzeum, v ktorom bolo strašne veľa zaujímavosti, napr. porcelánové vázy, maľby a lastúry. Celú túto prehliadku sme zavŕšili výstupom na vežu, ktorá mala strašne veľa schodov a obhliadkou baziliky Jána Pavla II., kde bolo nesmierne krásne.
Druhý deň sme absolvovali obhliadku Paláca Książąt Czartoryskich. Bol to síce jeden palác, no jeho park bol taký veľký, že nám ani náš niekoľkohodinový pobyt neumožnil, aby sme si ho stihli celý prezrieť. Jeho rozloha je unikátna, no musím povedať, že je tam veľmi veľa zaujímavého – rozsiahle jazero s nádhernými labuťami, kačkami, farebnými rybkami a bielymi leknami, zaujímavo riešenou fontánou, okolité a upravené trávnaté plochy s lavičkami, a iné. Deň sme zakončili plavbou loďou po Solinie.
Tretí a zároveň posledný deň pobytu bol už oddychový. Čas, ktorý nám pred odchodom ostal, sme využili na poslednú obhliadku. Boli to ruiny hradu. Z diaľky nevyzerali veľké, no keď sme tam vošli zistili sme opak. Veľké plochy znázorňujúce dávne komnaty a miestnosti vzbudzovali rešpekt. Prechádzanie niekoľkými miestami bolo náročné. Najzachovalejšia bola veža, na ktorej boli zrekonštruované okná aj schodisko, čím pútala pozornosť.
Počas tohto pobytu sme sa veľa nachodili, často nasmiali , no najmä prežili sme množstvo zážitkov, na ktoré budem rada a často spomínať.
