Tajomstvá Titanicu očami našich žiakov
Skoré ráno, ospalé tváre, no veľké očakávania. Presne tak vyzeral začiatok nášho výletu, keď sa o 5:15 hodine žiaci 6. a 7. ročníka spolu s niekoľkými ôsmakmi vydali na cestu do hlavného mesta. Bratislava nás vítala historickou atmosférou a my sme vedeli, že dnešný deň bude výnimočný.
Našou prvou zastávkou bola unikátna výstava TITANIC v bratislavskom Sport Mall. Už pri vstupe sme dostali slúchadlá a s napätím sme sa ponorili do príbehu lode, ktorá mala byť nepotopiteľná. Výstava nebola len o faktoch – bola o ľudských osudoch, nádeji, odvahe aj tragédii.
Videli sme originálne predmety vyzdvihnuté z dna Atlantiku – porcelánové taniere, listy cestujúcich, elegantné šaty či topánky. Mohli sme si prezrieť kajuty prvej aj tretej triedy, odfotiť sa na povestnom schodisku a dokonca sa dotknúť skutočného ľadovca. Cez audioguide sme počúvali príbehy ľudí, ktorí na palube Titanicu naposledy verili v lepší život.
Vedeli ste, že…?
Titanic mal 269 metrov a vážil viac než 46-tisíc ton – bol to plávajúci zázrak techniky.
Lodná skrutka Titanicu bola väčšia než bežný rodinný dom.
Komínom Titanicu by prešla lokomotíva – jeho rozmery boli dychberúce.
Kotly lode denne spálili až 800 ton uhlia, ktoré lopatami hádzali desiatky robotníkov.
Počet záchranných člnov bol zámerne znížený, aby neprekážali vo výhľade cestujúcim.
Na člne s kapacitou 65 ľudí sedelo počas evakuácie iba 12 pasažierov.
Titanic vysielal volanie o pomoc (SOS), no blízka loď Californian neodpovedala.
Ľadovec, ktorý potopil Titanic, sa odtrhol približne v rovnakom čase, ako bolo rozhodnuté o stavbe lode.
Už v prístave Southampton sa Titanic takmer zrazil s inou loďou – akoby osud už vtedy varoval...
Po tragédii až 15 členov posádky, ktorí prežili, spáchalo samovraždu – výčitky a trauma boli silnejšie než šťastie, že prežili.
Len 3 z 9 hudobníkov na palube mali zmluvu s lodnou spoločnosťou – a všetci zomreli, keď hrali až do konca.
Pes jedného cestujúceho prežil potopenie Titaniku v záchrannom člne.
Najmladší pasažier mal len 2 mesiace, najstarší 74 rokov.
- Medzi pasažiermi boli milionári aj krajčíri, herci aj poštári – osud ich však postavil na rovnakú palubu.
-
Tento zážitok v nás zanechal hlboký dojem. Výstava bola silná, pútavá a dojímavá. Niektoré deti si po nej kládli otázky, na ktoré neexistujú jednoznačné odpovede.
Cesta pokračuje – s dažďom a vetrom v pätách
Po výstave sme si dopriali obednú prestávku v nákupnom centre Bory Mall – ako inak, trocha tepla, niečo chutné pod zub a pár úsmevov medzi obchodíkmi.
S novou energiou sme sa presunuli na ďalšie zaujímavé miesto – hrad Devín, kde nás čakala sprievodkyňa s obrovským nadšením pre históriu. Bohužiaľ, počasie sa rozhodlo spolupracovať menej než ideálne – fúkal studený vietor, dážď sa spúšťal v pravidelných vlnách a my sme sa síce snažili nasávať atmosféru tohto magického miesta, no premočení a skrehnutí sme objavovali s menším nadšením, než by sme si priali.
Pôvodne sme mali v pláne navštíviť aj Slavín, ale kvôli nepriazni počasia a odstávke diaľnice sme sa rozhodli ukončiť výlet skôr a vydať sa na cestu domov. Autobus sa zmenil na príjemne teplý úkryt a počas spiatočnej jazdy si mnohí z nás rekapitulovali silné momenty dňa.
Záver, ktorý si zapamätáme
Náš výlet síce nedopadol podľa úplne ideálneho scenára, ale priniesol množstvo silných zážitkov, poznania aj emócií. Z výstavy Titanic sme si odniesli nielen nové vedomosti, ale aj pokoru voči ľudským osudom. A hoci nás Devín privítal dažďom, ukázal nám, že história je silná aj cez kvapky vody.
Ďakujeme všetkým, ktorí sa výletu zúčastnili – za odvahu vstávať skoro, za záujem, trpezlivosť a úsmevy aj napriek nepriazni počasia. Bol to deň, na ktorý len tak nezabudneme.
Poďakovanie patrí aj pánovi Jozefovi Sochovi, ktorý sa postaral o bezpečnú, pohodlnú a príjemnú cestu. Vďaka jeho spoľahlivosti a pokojnej jazde sme si mohli výlet užiť bez starostí a s úsmevom. Ďakujeme! 