Každoročne si po celom svete pripomíname Svetový deň prvej pomoci, ktorý tento rok pripadol na 14. septembra. Najlepšie je tento deň osláviť tak, že sa teória zmení na praktickú skúsenosť. Presne to sa podarilo u nás v škole, kde sa vo štvrtok – 12. septembra - uskutočnila jedinečná beseda plná užitočných ukážok. Žiaci mali možnosť nielen sledovať, ale aj aktívne sa zapojiť a osvojiť si základy prvej pomoci, ktoré im môžu v budúcnosti pomôcť zachrániť ľudský život.
Pod vedením skúsenej lektorky – pani Mgr. Janky Jurčákovej - si žiaci na figuríne vyskúšali nepriamu masáž srdca a umelé dýchanie. Nie je nič cennejšie, než si v krízovej situácii vedieť poradiť, a práve tieto techniky môžu byť kľúčové. Čo robiť, keď sa niekto začne dusiť? Aký je správny postup, ak niekto odpadne alebo dostane epileptický záchvat? Aj tieto scenáre boli súčasťou našich praktických ukážok.
Nezostalo však len pri tom. Pani Janka Jurčáková žiakom ukázala, ako ošetriť zlomeniny, ako pristupovať k človeku v šoku a prečo je dôležité zostať pokojný a racionálny v každej núdzovej situácii. Celá beseda prebehla v priateľskej atmosfére, pričom dôraz bol kladený na praktickosť a okamžitú použiteľnosť získaných zručností.
Nie je nad to osláviť Svetový deň prvej pomoci tým, že si sami vyskúšame to, čo nás môže v budúcnosti zachrániť. Každý jeden z nás môže byť hrdinom – stačí vedieť, ako na to!
Veľká vďaka patrí pani Janke Jurčákovej, ktorá besedu viedla s profesionálnym prístupom a nadšením, a obohatila nás všetkých o neoceniteľné vedomosti.
Spätná väzba od žiakov ukázala, že takýchto informácii nie je nikdy dosť.
1. Čo sa ti najviac páčilo na besede a praktických ukážkach prvej pomoci?
„Že to bolo aj prakticky ukázané, a že bolo to veľmi dobre povedané, spracované a ľahké.“
„Že nás nič nenútila robiť.“
„Najviac sa mi páčilo, že boli v prezentácii aj videá, ktoré zhrnuli tie vedomosti.“
„Takmer všetko.“
„Nadšenie pani Jurčákovej pri prednášaní a taktiež niektoré nové informácie, ktoré som sa dozvedela.“
„Že to nebolo len odrapotané slovo, ale aj z praktického života a bolo cítiť, že nám to dokáže v niektorých situáciách pomôcť.“
„Najviac sa mi páčilo to, že sme sa dozvedeli, ako môžeme správne poskytnúť pomoc pri rôznych situáciách.“
„Že to bolo niečo iné oproti normálnemu učeniu.“
„Páčilo sa mi, že to nebolo nudné, ale naopak - celkom zábavné.“
2. Naučil(a) si sa niečo nové, čo si predtým nevedel(a) o prvej pomoci? Ak áno, čo konkrétne?
„Áno, veľmi veľa, vedel som iba resuscitáciu, o všetkom ostatnom som nemal ani zdania.“
„Že ľuďom, ktorí majú porážku sa dá pomôcť do 3 hodín.“
„Áno, že keď človeku začne tiecť krv z nosu nemá zakloniť hlavu dozadu.“
„Keď sa niekto začne dusiť a nevieme už ako mu pomôcť, tak mu začneme fúkať do úst.“
„Áno, napríklad som nevedela, že keď niekto omdlie, je treba mu zdvihnúť nohy.“
„Zaujímavé fakty, ktoré počas prednášky hovorila, napr. Keď chceme zistiť, či človek žije, tak nemeriame tep prstami, ale kontrolujeme napríklad či dýcha.“
„Že keď niekto odpadne, tak sa majú nohy držať smerom nahor.“
„Naučila som sa dosť nových veci, ale jedna z nich je napríklad - ako dávať prvú pomoc malému dieťaťu.“
3. Ako sa cítiš, keď si predstavíš, že by si musel(a) poskytnúť prvú pomoc v reálnej situácii?
„Neviem si to predstaviť. Bola by som v riadnom strese.“
„Bol by som vo veľmi veľkom strese.“
„Bola by som určite vo veľmi veľkom strese, ale snažila by som sa zachovať čo najskôr pokoj a pomôcť danému človeku.“
„V tej danej situácii by to bol určite veľký šok, ale myslím si že by som nemala problém poskytnúť prvú pomoc.“
„Už som ju raz praktizovala. Pre mňa to nie je nejaký veľký stres.“
„Nedá sa to tak predstaviť, musel by som to zažiť, aj ten strach, stres aj všetko.“
