Student na tak - Taliansko, Arosio

Možno vám tento názov nič nehovorí, ale ak sa povie Erasmus+, mnohým sa vybavia spomienky na rôzne krajiny a nátury. Kvôli pandémii bol tento program na chvíľu pozastavený, ale opäť sa rozbehol a osem odvážlivcov zo siedmeho a deviateho ročníka sa rozhodlo overiť si znalosti angličtiny.
V utorok po Veľkej noci sme sa ráno zišli pred školou. Boli sme pripravení na nové dobrodružstvá a kamarátstva. Plní očakávaní sme sa presunuli do Krakowa na letisko. Pre veľkú väčšinu z nás to bol prvý let lietadlom v živote, takže sme nevedeli, čo nás čaká a boli sme pripravení na všetko. Ale na to, že nám let bude takmer hodinu a pol meškať, nebol pripravený asi nikto. Keď sme sa konečne dostali do lietadla, došlo nám, že sa to vážne deje. Takmer celý let sme prespali. Možno nás zmohla únava z čakania a možno to bol len prirodzený inštinkt, pretože aj ostatní pasažieri spali. Po prílete do Milána sme sa vlakom presunuli do konečnej destinácie Arosio, kde sme sa unavení z cesty konečne ubytovali v hoteli. Výhodou bolo, že hneď vedľa hotela bola typická talianska reštaurácia, kde sme mali večeru. Bolo by hriechom, keby sme v Taliansku neochutnali pizzu, tak sme teda večerali v pravom talianskom štýle. Keďže jeden člen našej posádky mal v ten deň narodeniny, dokonca sme mu objednali tortu a zaspievali.
  Na ďalší deň už išlo do tuhého. Zatiaľ čo v utorok sme sa len ubytovali, v stredu nás už čakal poriadny program. Po chutných raňajkách v podobe švédskych stolov sme sa zoznámili s našimi ,,talianskymi sprievodcami" a tiež s Poliakmi. Boli to žiaci, ktorí sa do tohto programu takisto prihlásili. V ten deň bol našou základňou obecný úrad, kde sme sa predstavili a porozprávali o našich záujmoch a rodinách. Musím povedať, že sa tam stretli veľmi rôznorodé duše. Nestretnete len tak jednoducho gymnastu, umelkyňu a človeka závislého na hrách na jednom mieste. Po predstavení nás naši noví talianski kamaráti vzali spolu s poľskými kamarátmi na prehliadku mesta, kde žijú. Prvou zastávkou bolo sanatórium Fondazione Anna Borletti, ktoré bolo v minulosti sídlom jednej bohatej rodiny a neskôr slúžilo ako sirotinec. Teraz si tam však svoj život užívajú ľudia, ktorí už nie sú najmladší. Bolo nám umožnené stretnúť sa s paňou, ktorá má 104 rokov, doteraz chodí bez problémov a je veľmi milá a usmievavá. Jej kľúč k takému veku je vraj single život. Cestou zo sanatória sme sa zastavili pri soche, ktorá tam stojí na pamiatku prvej a druhej svetovej vojny. Ako ďalší sme navštívili miestny kostol s kryptou, v ktorom bolo ešte stále cítiť veľkonočnú náladu. Po obede sme nasadli na autobus s veľmi temperamentným vodičom a odviezli sme sa do mestečka Como, ležiaceho na brehu jazera s rovnomenným názvom. Toto miesto je obklopené vrcholmi začínajúcich Álp a veľmi honosnými vilami. Zaujímavosťou je, že vilu tu vlastní aj George Clooney, čiže táto destinácia je medzi ľuďmi veľmi obľúbená. Absolvovali sme tu aj jazdu podzemnou dráhou ,,funicolare", ktorou sme sa dostali ku tým krajším a starším vilám. Veľmi príjemné boli aj prechádzky uličkami tohoto mesta.  Tu nám jeden milý pán porozprával svoj životný príbeh a zaspieval pesničku. Po príchode do hotela sme boli všetci veľmi unavení, no aj tak sa nám nechcelo spať. Ako náhradný program na každý večer sme si vymysleli karty.

Vo štvrtok nás naši talianski kamaráti opäť prekvapili a vzali nás do Canza, kde sme po vlastných vystúpili k horskému múzeu, tu sme mohli vidieť rôzne druhy dreva a typické talianske hory. Dostali sme sa až do Álp. Keďže Taliani sú známi svojou energiou a výrečnosťou, mohli sme len obdivovať, ako dokážu po dlhej túre ešte tancovať pri horskej reštaurácii už takmer vo švajčiarskom štýle, kde sme mali obed. Netrvalo dlho a svojím optimizmom nakazili aj ostatných. Keď sme sa dostali vlakom konečne do hotela, išli sme na menšie nákupy. Hoci sme boli unavení, aj tak sme sa opäť zišli pri kartách a naučili sa nové hry.

Už vo štvrtok sme boli zvedaví, čo nás čaká na nasledujúci deň, pretože nám bolo povedané, že sa budeme hrať športové hry. Hneď ráno sme navštívili triedy s mladšími žiakmi, kde sme sa cítili ako výstavné kusy. Keď sme sa presunuli do športovej haly a videli Talianov, koľko majú energie, boli sme mierne vyplašení. Tento pocit nám pretrval až dovtedy, kým sme tieto hry nedohrali. Musím uznať, že hry, napríklad Dodgeball, Speedball alebo Murarz (ich mená nám v ten deň absolútne nič nehovorili), mali Taliani a Poliaci veľmi dobre nacvičené. Síce sme ani jeden zápas nevyhrali, ale môžeme to hodiť na únavu z predošlého dňa, pretože sme sa hanbili priznať si porážku. Podvečer sme sa opäť presunuli do hotela, kde sme sa začali pripravovať na highlight tohto dňa, čo bola menšia párty a večera v škole. Prekvapila nás trojchodová večera a prítomnosť veľkej väčšiny žiakov školy. Oficiálny program sme zakončili rozdávaním diplomov a potom nás čakala už len zábava. Taliani nás zase strhli svojou energiou a každý ukázal svoje tanečné pohyby. Vymenili sme si s ostatnými žiakmi kontakty na sociálnych sieťach a poniektorí získali takmer 20 followerov. Asi to znamená, že si nás dosť obľúbili, iné vysvetlenie na to nemám.

V sobotu ráno sme už pobalení čakali na recepcii hotela na odchod do Milána, kde sme absolvovali veľmi zaujímavé prehliadky mesta. Prvým adeptom na našu návštevu bol chrám, ktorý patrí medzi najkrajšie a najväčšie chrámy sveta – Duomo. Užili sme si to aj s výkladom sprievodkyne. Tento chrám sa pýši nielen svojou okázalosťou, veľkosťou a neskutočnou krásou, keďže je celý postavený z mramoru. Ďalšou zastávkou bola Alla Scala, kde sme sa mohli pozrieť cez sklo do vnútra, ako prebieha skúška na predstavenie. Po obede v McDonalde sme si mohli užívať krásu najdrahšej ulice na svete. Videli sme tu obchody svetových značiek, ako napríklad Gucci, Prada a podobne. Veľmi smutná bola rozlúčka s našimi novými kamarátmi, s ktorými ešte určite ostaneme v kontakte. Cestou do bohémskej časti Milána Navigli sme sa zastavili pri Arco della Pace, ktorý pripomína víťazný oblúk v Paríži. V Navigli sme videli sútoky kanálov a panovala tu veľmi čulá atmosféra. Unavení z celej cesty a z celého dňa sme zapadli v jednej malej reštaurácii pri brehu kanálov a navečerali sa tu. V Miláne sme sa dokonca na jednu noc aj ubytovali v izbe, kde sme spali všetci ôsmi v jednej miestnosti oddelenej menšou stenou, čo bolo pre niektorých dosť divné, pretože pár členov našej posádky v noci vydávalo zvuky podobné chrápaniu.

V nedeľu nás čakala už len cesta domov lietadlom, ktorú sme si všetci opäť užili. Už to síce nebola tá pravá atmosféra ako pri prvom lete, ale kto vie, kedy sa najbližšie zase dostaneme do lietadla. Na letisku sme ešte stihli dokúpiť posledné darčeky pre rodinu a kamarátov. Po prílete do Krakowa sme sa autom odviezli do Oravskej Jasenice, kde nás už čakali natešení rodičia.

Musím povedať, že keby som mohla, určite si to zopakujem. Aj keď sme mali veľmi netrpezlivú pani učiteľku, ktorej ďakujeme nielen za to, že nás previedla po najkrajších miestach Milána, ale najmä sa na chvíľu stala aj s druhou pani učiteľkou našou náhradnou mamou. Erasmus+ vrelo odporúčam všetkým, ktorých baví angličtina a cestovanie.

Klaudia a Viktoria